Rushdiemu v roku 1990 publikovali knižku Harún a more príbehov (pri naštudovaní jej divadelnej adaptácie som bol ako dramaturg v Štátnom divadle Košice len nedávno), ktorá síce spadá do kategórie literatúry pre deti a mládež, no je očividnou reakciou na vlnu nevôle a totalitný fenomén násilnej opresie slobody slova, ako i samotnú fatvu, ktorú naňho uvrhli. Hlavná postava, chlapec Harún, sa v nej musí vydať do neznámych krajín a vôd, aby svojmu otcovi, rozprávačovi príbehov, pomohol prinavrátiť stratený dar rozprávať príbehy, no tiež preto, aby zachránil všetky príbehy, ktoré chce kompletne zlikvidovať a z povrchu zemského zmazať antagonista príbehu Katam-Šud. Rushdie tomuto zloduchovi, ktorý nenávidí príbehy a v ktorého krajine je absolútne ticho obligátnou záležitosťou, vsadil do úst aj nasledovnú repliku:. „Svet nie je stvorený na zábavu. Svet je stvorený na kontrolovanie.“ Tým Rushdie dokonale vystihol mentalitu extrémistických dogiem, ktorých dôsledkom musel niekoľko desaťročí čeliť.
Zdá sa mi priam neuveriteľné, že po všetkom, čím si Rushdie za viac než tridsať rokov prešiel – dlhodobým skrývaním sa počnúc, životom pod policajnou ochranou a používaním falošného mena pokračujúc, neustálym sťahovaním sa, rozpadmi vzťahov, až po niekoľko pokusov o atentát na jeho osobu končiac –, koncentrované zlo vyvrcholilo práve v piatok v prednáškovej sále malého amerického mestečka a udrelo rukou dvadsaťštyriročného mladíka. O tom, že bol zavraždený japonský prekladateľ Satanských veršov Hitoši Igaraši, no pri ďalších prekladateľoch a vydavateľoch Satanských veršov sa dá hovoriť minimálne o zastrašovaní, ani nehovoriac.
Katam-Šud však nie je len najväčší nepriateľ príbehov, v ktorom Rushdie stelesnil zlo radikálneho myslenia. Znamená to tiež „definitívny koniec“.
Vo svete dvadsiateho prvého storočia, ktorý do veľkej miery nesie parametre civilizovanej spoločnosti, je najvyšší čas na to, aby nastal Katam-Šud akýmkoľvek prejavom násilia. Sedemdesiatpäťročný Salman Rushdie ešte nedávno bojoval v nemocnici o život. Hoci je už mimo ohrozenia života, netreba povoľovať v ostražitosti. Nedovoľme, aby sa z násilia stala norma, o akú sa snažia mnohé politicko-spoločenské pohyby, v posledných mesiacoch i v našej bezprostrednej blízkosti doposiaľ relatívne bezpečného európskeho priestoru. Nech žije Salman Rushdie!
Autor je divadelný dramaturg
