Antonín J. Liehm je späť – hoci, žiaľ, len vo výbere ponovembrovej publicistiky, ktorú pod názvom O věcech se musí mluvit nahlas vydalo tento rok nakladateľstvo Host. Po knihách rozhovorov (Generace, Ostře sledované filmy), výbere publicistiky z emigrácie Názory tak řečeného Dalimila a autobiografii Minulost v přítomnosti máme možnosť sledovať názory tohto prísneho filmového, literárneho, ale najmä spoločenského kritika, ktorým zostal aj po páde komunistického režimu a nástupe kapitalizmu.
Nikoho, kto tvorbu Antonína J. Liehma aspoň zbežne pozná, asi neprekvapí, že jeho pohľad na 90. roky minulého storočia a nulté roky tretieho tisícročia (najmä) v Česku je veľmi kritický. Všíma si nezáujem o podporu českej kultúry doma i v zahraničí, opakovane upozorňuje na žalostnú absenciu akýchkoľvek kultúrnych politík či vízií. V tejto otázke však nezostáva len v českých vodách, zameriava sa aj na európske kultúrne politiky, ktorým podľa neho chýba jasné smerovanie podporujúce európanstvo aj špecifické národné kultúry zároveň.
Kultúra však nie je jediná oblasť, ktorú Liehm v textoch reflektuje (hoci tvorí pomerne význačnú časť a vzhľadom na situáciu v slovenskej kultúre budú možno tieto texty zaujímať slovenské čitateľstvo najviac). Kritizuje aj stav ponovembrových médií, českého filmu, domácej ľavicovej scény, varuje napríklad pred nástrahami neregulovaného globalizmu. Opakovane sa vracia k reflexii 60. rokov minulého storočia, ktorých význam podľa neho nevedeli politici ani intelektuáli v porevolučných rokoch oceniť – naopak, ich dedičstvo skôr prekrúcali. Často naráža na výrazné české antiľavičiarstvo (hoci dnes sa používa termín antikomunizmus). Jeho príkladom je osobná skúsenosť, keď mu Fedor Gál odmietol publikovať predhovor ku knihe Jorgeho Semprúna len preto, že v ňom spomenul spisovateľovu komunistickú minulosť. Často vzniká dojem, že Liehm stojí sám proti všetkým.
Práve pohľad celoživotného ľavičiara s dlhoročnou zahraničnou skúsenosťou, nadhľadom a svetovým prehľadom robí aj dnes z Liehmových polemík osviežujúce čítanie. Neraz mi pripomenul Eugena Gindla, slovenského publicistu podobného kalibru. Spája ich ohromná erudícia, rozhľad, ochota ísť do ostrej polemiky a stáť si za svojím, často aj nepopulárnym názorom. Takí ľavicoví intelektuáli dnes žiaľ chýbajú – v Česku i na Slovenku.
Tomáš Hučko
Antonín J. Liehm: O věcech se musí mluvit nahlas. Host, 2024. 255 strán
