Píše sa rok 2011, obdobie hegemónie poľských neoliberálov pod vedením Donalda Tuska. Chudoba je téma, ktorá sa vo verejnom diskurze prakticky nevyskytuje. Všetky politické strany, vrátane stredoľavých (platí to pre väčšinu ich členov), sú šťastné, že sa Poľsko vyhlo kríze z roku 2008. Dominantným diskurzom je chvála neoliberalizmu. „Mohli by sme ísť do Biedronky (jeden z poľských supermarketov, pozn. aut.), ale Biedronka je obchod pre najchudobnejších. Išli sme do obchodu blízko sídliska, lebo je to pohodlné. To musia ľudia, ktorí sa ponáhľajú, využiť,“ povedal v tom istom roku šéf najvýznamnejšej poľskej pravicovej strany Jaroslaw Kaczyński. Zlom nastal v roku 2015, keď jedno z najvýznamnejších ľavicových vydavateľstiev Krytyka Polityczna (hoci v súčasnosti sa čoraz viac obracia k stredu) vydáva knihu profesora Henryka Domańského Existujú v Poľsku spoločenské triedy? (Czy w Polsce istnieją klasy społeczne?). Najdôležitejšou tézou knihy je, že áno, spoločenské triedy v Poľsku existujú, rovnako, ako reálne bytosti, ale vo všeobecnosti fungujú v „slabej forme“. Domański je skôr konzervatívec so sociálnym zameraním. Číta Kaczyński Bourdieua? Rok 2015 je tiež prelomovým rokom v oblasti politických zmien v Poľsku. Po rokoch dominancie pravicových neoliberálov sa k moci dostáva populistická pravica na čele s Jaroslawom Kaczyńským. Beata Szydło sa stáva premiérkou, Andrzej Duda prezidentom. [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
