Byť aktívnym cyklistom či cyklistkou v Bratislave má svoje výhody. Vďaka nie úplne perfektnej funkčnosti dopravy je bicykel niekedy najefektívnejším dopravným prostriedkom – a to aj napriek tomu, že cyklotrasy sú u nás ešte stále zanedbávané a v porovnaní s inými hlavnými mestami je ich tu o dosť menej. Na bicykli však vidíte Bratislavu z úplne inej perspektívy – nadobúda oveľa atraktívnejší charakter. Preto je smutné sledovať vývin akéhosi zlozvyku, ktorý sa u nás začal v poslednej dobe udomácňovať a komplikovať život všetkým, čo chcú počas pragmatického transportu z bodu A do bodu B robiť aj niečo pre svoje zdravie a vzhľad (v mojom prípade ide o to, nevyzerať ako vrece zemiakov). Áno, chcem písať o elektrických kolobežkách.
Počas mojich početných návštev Prahy som sa mnohokrát rozčuľoval nad Segwaymi, na ktorých turisti a turistky hojne a nedisciplinovane jazdili po centre, čím ohrozovali moju krehkú a dôležitú existenciu. Po tragikomickej smrti vynálezcu Segwaya (zahynul po páde z útesu pri jazde na tomto démonickom zariadení) a následnom zákaze používať Segwaye v centre Prahy mohol človek získať pocit, že spravodlivosť na tomto svete ešte stále existuje. Bol to však samozrejme totálny klam. Segwaye boli vystriedané elektrickými kolobežkami veľkosti motocykla, na ktorých sa Prahou preháňali tlupy podnapitých turistov a turistiek. „Našťastie toto v Bratislave nemáme,“ utešoval som sa, sediac vo vlaku smerom na Slovensko.
Ale dorazilo to nakoniec aj k nám. Keď jazdíte vo večerných hodinách na bicykli, hoci aj po vyznačených cyklotrasách, nie je nič frustrujúcejšie ako keď sa na vás zrazu v protismere vyrúti neosvetlený kolobežkár. Stalo sa mi to aj nedávno, keď som sa vracal z Hainburgu. Napriek tomu, že mám obstojné svetlá, rýchlo sa približujúceho kolobežkára som nebol schopný včas postrehnúť. Niektoré z týchto mašiniek dokážu ísť rýchlosťou štyridsaťpäť kilometrov za hodinu. Bez akéhokoľvek upozornenia (pri nákupe kolobežky za niekoľko sto eur totiž užívateľovi neostane pár euro na nákup zvončeka) sa tak zrazu ocitáte v ohrození života. Dopravné predpisy alebo všímavosť k okolitej premávke sú pre väčšinu užívateľov a užívateliek elektrických kolobežiek asi také známe ako hudobný projekt Jandek pre poslucháčov Rádia FM.
Jazda na elektrickej kolobežke navyše neprináša žiadne benefity. Žiadnu kondičku, žiadne kardio, žiadne svaly, žiadny endorfínový nával z pohybu. Jediný prípad, kedy som ochotný tieto pekelné zariadenia tolerovať je ten, keď človek trpí istým fyzickým obmedzením a kolobežka mu môže uľahčiť život. Takých však isto nie je veľa. Zaujímavosťou je, že väčšinu užívateľov a užívateliek kolobežiek spája rovnaký štýl obliekania: dali by sa kategorizovať ako náštevníci tech-house a EDM večierkov, ktorí si po zosadnutí z kolobežky zapália nejakú tú elektronickú cigaretu a pozerajú TV Joj. Áno, generalizácie nie sú fér. A tento článoček sa o to ani nesnaží. Keď chcete robiť niečo pre seba a pre svoje zdravie, kúpte si bicykel. Za cenu elektrickej kolobežky môžete mať veľmi solídny model. A navyše dáte stopku šíreniu lenivosti a znížite teror na cyklistických chodníkoch.
