Po páde železnej opony došlo v strednej a východnej Európe k dynamickému rozvoju dovtedy štátom regulovaného náboženského života. Náboženskú slobodu ľudia využívali na objavovanie svojho osobného duchovna. Veľká časť populácie sa vrátila k viere svojich predkov – kresťanstvu. Ale zďaleka nie všetci občania bývalého východného bloku majú spoločný nekritický náhľad na kresťanskú cirkev a jej miestami rozporuplné dejinné dedičstvo v európskom priestore. Výsledkom hľadania viery, ktorá by bola autentická, tradičná a zároveň nekresťanská, je vznik hnutí a skupín ľudí, ktorí sa hlásia k odkazu predkresťanských európskych náboženstiev – modernému pohanstvu, v Rusku známemu ako rodná viera.
Byť pohanom je v Rusku čoraz populárnejšie. Podľa odhadu výskumníčky Kaariny Aitamurto, ktorá pozorovala aktivity ruských pohanov na internete, sa v súčasnosti k ideám moderného pohanstva v Rusku hlási niekoľko desiatok tisíc ľudí. Na pomery Ruska je to relatívne malé číslo, no podľa sčítania ľudu z roku 2012 sa k viere v tradičné národné náboženstvá prihlásilo 1 700 000 občanov Ruskej federácie, čo naznačuje rastúci záujem o autentickú nekresťanskú „modernú“ vieru predkov vrátane pohanstva v jeho slovanskej podobe, ktorá je v Rusku dominantná. Rodná viera sa napríklad úspešne šíri aj medzi kaukazskými kozákmi.
Ako vyzerajú Rusi, respektíve obyvatelia Ruskej federácie, ktorí sa zaujímajú o pohanstvo? V prvom rade medzi nimi prevažujú muži a dominujú mladí ľudia v produktívnom veku. Môžeme ich rozlíšiť na dve veľké skupiny ruských pohanov: a) intelektuálov s vysokoškolským vzdelaním so záujmom o duchovno a históriu a b) bývalých členov silových zložiek – vojakov, policajtov, ochrankárov so silne vyvinutým národným cítením a záľubou v dejinách. Podľa svojich osobných preferencií sa ľudia buď pripájajú do skupín, ktoré zdôrazňujú duchovný, rituálny a ekologický rozmer moderného pohanstva, alebo smerujú ku skupine, kde prevažuje záujem o alternatívnu históriu Slovanov, rasistické a xenofóbne názory a napojenie na extrémnu pravicu alebo ľavicu. Treba ale podotknúť, že toto delenie na „intelektuálov“ a „hlavohrude“ môžeme vnímať len ako základný orientačný plán, pretože pre moderných pohanov je charakteristická vysoká „tekutosť“, čo v preklade znamená schopnosť rituálne fungovať vo viacerých skupinách súbežne, a to dokonca nielen pohanských, ale aj šamanistických či medzi ruskými zoroastriánmi alebo anastaziánmi (duchovné hnutie založené na učení pripisované sibírskej šamanke Anastázii).
(Re)konštrukčné podoby moderného pohanstva v Rusku
V Rusku ovplyvnilo podoby moderného pohanstva predovšetkým divoké transformačné obdobie 90. rokov spojené s prudkým poklesom životnej úrovne obyvateľstva, prudkým prechodom od socializmu ku kapitalizmu a stratou postavenia Ruska ako svetovej veľmoci. Moderné pohanské skupiny v západnej Európe a v USA charakterizuje dôraz na ekologické myslenie, osobný vzťah k prírode, viera v magickú silu rituálov, polyteizmus a hľadanie odpovedí na duchovné otázky. V Rusku bola situácia mierne odlišná a moderné pohanstvo vo svojich začiatkoch slúžilo viac ako „kotva“ voči turbulentným rokom po rozpade ZSSR a ponúkalo odpovede na úzkosti spojené s transformáciou ruskej spoločnosti. Spomenuté západné črty moderného pohanstva sa začali výraznejšie prejavovať až po roku 2000 po vzniku všeruských pohanských organizácií ako Kruh ruských pohanov (2002). Dovtedy malo moderné pohanstvo v Rusku výrazne politizujúci presah. Dnes sa v týchto kruhoch môžeme stretnúť so ženami, ktoré pracovali za malý peniaz v štátnej správe, starali sa o rodinu a manžela, ale časom začali byť so svojím životom nespokojné a potešenie v živote objavili vďaka rodnej viere a účasti na pohanských rituáloch. Zaujímavosťou je, že pohanstvo niektoré ruské ženy vnímajú ako vieru, v ktorej je v porovnaní s kresťanstvom vhodne a vyvážene vykreslené tradičné rodové usporiadanie ruskej spoločnosti. V súčasnosti pribúda čoraz viac pohanov z intelektuálneho prostredia, ktorí začínajú vo fandome J. R. R. Tolkiena, univerzitných krúžkoch či v rôznych šermiarskych spolkoch. Ľudia z týchto skupín mnohokrát časom narazia na informácie o rodnej viere a vyhľadávajú skupiny podobne intelektuálne ladených pohanov. Pre túto skupinu ruských pohanov je charakteristická vyššia kritickosť voči niektorým populárnym ruským pohanským prúdom, ktoré sa pokúšajú o alternatívne pohanské výklady dejín Ruska, a odmietanie spájania pohanstva s extrémistickými ideami. Považujú tieto výklady za nebezpečné a vyprázdnené od obsahu skutočného vlastenectva, ktoré nemá s násilím nič spoločné.
Rodná viera ako nová idea ruskej štátnosti
Moderné pohanstvo v Rusku ponúka alternatívu voči štátnej moci prepojenej s pravoslávnou cirkvou a západným kapitalistickým systémom. Po rozpade Sovietskeho zväzu hľadalo mnoho Rusov miesto v novej spoločnosti a pohanské teórie založené na rasovom princípe (tzv. slovansko-árijské védy) im ponúkli vysvetlenie pocitu dobového úpadku ruského národa a možnosti jeho nápravy. Jadro týchto úvah vyjadruje Velesova kniha od Alexandra I. Asova, ktorá rozpráva príbeh zapísaný v 9. storočí a prináša siahodlho rozvinuté alternatívne dejiny národa Slovanov, totožného s Árijcami (a de iure Indoeurópanmi). Kniha ukazuje, že dejiny Slovanov sú omnoho komplexnejšie, ako ukazuje súčasná veda, veľa vecí je úplne inak a Slovania boli v minulosti mimoriadne významným národom s najvyspelejšou kultúrou, čo súčasná spoločnosť vedome zatajuje pred verejnosťou. O pravdivosti prameňov Velesovej knihy sa vedú na akademickej pôde spory už dlhé roky. Faktom je, že od polovice 80. rokov ovplyvnila kniha množstvo Rusov, ktorí v nej našli ďalšiu štátotvornú tradíciu Ruska, ktorá súvisí s vierou v predkresťanských bohov a spopularizovala moderné pohanstvo ako také. Na Ukrajine miestni politici Velesovu knihu dlhé roky považovali za vierohodný kus historickej literatúry a bola zmieňovaná v učebniciach na stredných školách ako prameň k dejinám starých Slovanov.
Ruské moderné pohanstvo a násilie
Veľmi ošemetnou témou, ktorá k modernému ruskému pohanstvu patrí, je pohanský terorizmus. Je mnoho ruských pohanov, ktorí sympatizujú s hnutím skinheads či neonacizmom. Internet v tomto prípade nehral iba dôležitú úlohu v šírení pohanstva v Rusku a vo vytváraní internetových pohanských komunít, ale je aj nástrojom na šírenie antisemitských a rasistických pohanských samizdatov a blogov. Medzi bývalými členmi silových zložiek sú populárne „pohanské“ bojové umenia – rusky slavyano-goritskaya bor’ba –, ktoré radikálne ladení pohania, seba vnímajúcich ako kastu bojovníkov, trénujú ako prípravu na boj proti nepriateľom ruského národa. V Rusku došlo medzi rokmi 2007 až 2010 k viacerým teroristickým útokom mladých ľudí pod vplyvom rasisticky interpretovanej pohanskej ideológie. Napríklad dvanásť mladých skinheadov z Petrohradu, napojených na extrémne pravicové pohanské skupiny, útočilo medzi rokmi 2008 až 2010 na cudzincov, príslušníkov menšín a plánovalo výbuchy bômb na verejných miestach vrátane synagóg. Títo mladí ľudia chceli vyčistiť mesto od neruských vplyvov, ktoré škodia Rusku a priviedli ho na scestie. Čisté životné prostredie nemusí mať v ruskom pohanskom prostredí len ekologický význam, ale aj rasový.
Preto asi neprekvapí, že aj ukrajinskej občianskej vojny sa zúčastňujú batalióny tvorené pohanmi. Matouš Vencálek pre Deník Referendum spracoval tému úlohy náboženstva v ukrajinskom konflikte obšírnejšie a odporúčam vyhľadať si jeho voľne dostupný článok na internete. Ja sa obmedzím na konštatovanie, že na strane proruských separatistov bojuje Svarogov, respektíve Svarožicov batalión, ktorý bol vo svojich najlepších časoch tvorený približne 1 300 ruskými pohanmi z Ukrajiny a Ruskej federácie. Skupina si dokonca založila pohanskú svätyňu s drevenými sochami Lady, Roda a Svaroga v Petrovskom dištrikte v Donecku. Ukrajinskí pohania, ktorí sú napojení na extrémnu pravicu, sa pre zmenu častejšie objavujú v negatívne preslávenom pluku Azov. Pohanské prechodové rituály používajú napríklad na posilnenie morálky skupiny, čo si prípadní zvedavci môžu overiť na kanáli pluku Azov na YouTube.
Pár poznámok na záver
Ruské pohanstvo prináša množstvo paradoxov, vedľa seba stoja extrémistické prúdy a intelektuálne skupiny, pričom toto tradicionalistické hnutie sa zrodilo v období neistoty a na ceste medzi socializmom a kapitalizmom. Vzývanie hodnoty predkresťanských predkov má priniesť človeku ukotvenie v neistej a vysoko individualizovanej modernej dobe. Prípad ruského pohanstva ukazuje, aký je dôležitý sociálny a historický kontext pre interpretáciu a pochopenie podôb moderného pohanstva v celej jeho šírke a pestrosti naprieč celým svetom.
Autor je doktorandským študentom religionistiky na FF MU
Použité zdroje:
Vencálek, M. (2018, 4. apríl) Kříž, půlměsíc, kolovrat a kalašnikov. O roli náboženství v ukrajinské válce. Deník Referendum. Získaný z: http://denikreferendum.cz/clanek/27403-kriz-pulmesic-kolovrat-a-kalasnikov-o-roli-nabozenstvi-v-ukrajinske-valce
Shnirelman, V. L. (2013). Russian Neopaganism: from Ethnic Religion to Racial Violence. In: K. Aitamurto, S. Simpson (Eds.), Modern Pagan and Native Faith Movements in Central and Eastern Europe. Durham: Acumen.
Aitamurto, A., Alexey Gaidukov, A. (2013). Russian Rodnoverie: Six Portraits of a Movement. In: K. Aitamurto, S. Simpson (Eds.), Modern Pagan and Native Faith Movements in Central and Eastern Europe. Durham: Acumen.
religionistický kapitál
