Dňa pätnásteho marca 2012 parlament v Budapešti zažil udalosť, ktorá svojou zdanlivou nelogickosťou upútala predovšetkým pozornosť miestnych vlastencov. Šaman zo sibírskej Tuvy, Ojun Adigzi See-Oglu, navštívil Maďarsko a v krajine sa mu tak páčilo, že sa rozhodol spraviť rituál hojnosti a prosperity pre maďarský národ.
Na internet sa dostalo video, v ktorom šaman tancuje, hrá na bubon pred svätoštefanskou korunou a jeho rituál dopĺňa ľudová pieseň o Panne Márii v podaní pohanskej hudobníčky Évy Kanalas. Ako mohlo dôjsť k symbolickému spojeniu najvyššieho symbolu maďarskej štátnosti a sibírskeho šamanizmu?
Ľud krajiny štipľavej papriky a gulášu žije od svojho príchodu do Karpatskej kotliny obklopený národmi, ktoré rozprávajú diametrálne odlišnými jazykmi, než je maďarčina. Odkedy sa koncept národa v európskom kontexte začal intenzívnejšie používať na vymedzenie obyvateľov jedného priestoru, ktorých spája jazyk, dejiny, viera a kultúra, tak sa zintenzívnila aj maďarská výprava za vyjasnením si predstavy o „maďarskosti“. No a jedným z výhonkov snáh Maďarov o upevnenie si národnej identity (podobne ako u ďalších krajín bývalého sovietskeho bloku vrátane Slovenska) sú pokusy o oživenie etnického nekresťanského maďarského náboženstva – moderného pohanstva – po páde železnej opony.
Keď boli Maďari ešte Sumermi
Zmienka o pocite samoty uprostred mora slovanských národov nebola náhodná. Podobne ako štúrovci hľadali korene Slovákov v dávnej histórii Veľkej Moravy, tak Maďari robili to isté, len z pohľadu našinca načreli do mierne bizarných hlbín. Na zdôraznenie starovekosti a významu maďarského národa boli vytvorené rôzne teórie o genetickej spriaznenosti so Židmi, s Peržanmi, Japoncami či Egypťanmi. V priebehu tridsiatych rokov 20. storočia sa ujala takzvaná turánska teória, podľa ktorej Maďari nie sú potomkami ugrofínskych kmeňov, ale predpokladaného veľkého turánskeho národa, ktorý žil v oblasti dnešnej strednej Ázie a jeho súčasťou sú Maďari, Fíni, národy západnej Sibíri, Turci, Mongoli, Kórejci a Japonci. Často sa Maďari stotožňujú s Hunmi či Avarmi a považujú sa za ich nástupcov a dedičov. Populárnou teóriou v kontexte maďarskej alternatívnej historiografie sa stala hypotéza o vzťahu medzi Maďarmi a Sumermi na základe (ne)preukázanej jazykovej podobnosti. Podľa exilového maďarského historika Ferenca Badinyi-Jósa sumersko-maďarský národ pôvodne sídlil v Karpatskej kotline odnepamäti. Podobné úvahy o domovine Maďarov v povodí Dunaja a Tisy sa objavujú aj medzi fanúšikmi hunských a avarských teórií. V súčasnosti obohatili maďarskú alternatívnu historiografiu myšlienky UFO kultov a New Age spirituality, ktoré (opäť podobne ako v prípade ruských pohanov v slovanskom kontexte) prichádzajú s úvahami o prastarom mimozemskom pôvode maďarského národa (súhvezdie Sírius či Aquileia). Zmienené predstavy, ktoré spája odmietanie akademikmi podporovanej teórie o ugrofínskom pôvode ako druhu vedomej lži podporovanej „zvrchu“ neprajníkmi Maďarov, tvoria živnú pôdu pre moderné maďarské pohanstvo.
Maďarskí šamani – táltosovia
Rovnako ako v ďalších európskych krajinách, aj moderní maďarskí pohania (re)konštruujú národnú maďarskú vieru pomocou hľadania predkresťanských prvkov v ľudovej kultúre. V predindustriálnej spoločnosti žili na dedinách a v mestách takzvaní táltosovia – ľudoví čarodejníci, liečitelia a experti na duchovné veci. Maďarskí pohania si zobrali tento národný koncept a prepojili ho s Harnerovým core šamanizmom (súborom univerzálnych liečivých duchovných techník zrekonštruovaných z množstva šamanských tradícií). Tak vznikli moderní táltosovia. No a pretože sú v Maďarsku populárne teórie o turánskom pôvode národa, moderní pohania sa najviac inšpirovali dochovanými podobami sibírskeho šamanizmu, ktorý by sa podľa tejto logiky mal najviac podobať tomu pôvodnému predkresťanskému maďarskému. Tým sa vysvetľuje zvláštna logika v prítomnosti šamana z Tuvy v budapeštianskom parlamente.
Úlohou táltosa je v súčasnosti stelesňovať most medzi duchovným a hmotným svetom. Slúži ako duchovný učiteľ, liečiteľ fyzických a psychických zranení či riešiteľ sporov medzi ľuďmi. Zároveň táltosovia predstavujú druh duchovnej elity národa, ktorá sa na jemnohmotnej úrovni stará o jeho blaho a duchovné prežitie. Organizujú pravidelné bubnovačky, skupinové liečenia či kurzy pre záujemcov o to, ako sa stať táltosom. Taktiež pripravujú výpravy na posvätné miesta Maďarska. K nim patria napríklad Pilišské vrchy, ktorých meno mierne ironicky pochádza zo slovenského výrazu „pleš“, podobne ako v prípade mesta Plešivec na juhovýchodnom Slovensku. K známym táltosom patrí napríklad György Kisfaludy, András Kovács, Attila Hefner, Tamás Hervay či János Majercsik Oguz.
Ako ďalší príklad vzťahu medzi maďarským pohanstvom a sibírskym šamanizmom by som mohol uviesť príbeh o pôvode jednej z posvätných pohanských kníh – Arvisura, ktorú Zoltánovi Paálovi zvestoval potomok šamanského rodu z ugrofínskeho národa Mansiov počas prechodu Červenej armády územím Maďarska. Podobnú, ale aj tak odlišnú stratégiu rekonštrukcie maďarskej etnickej viery použil Imre Máté, ktorý vychádzal z ľudovej náboženskej tradície oblasti okolo rieky Ráb. Vypracoval si na jej základe vlastnú teológiu a mytológiu, ktorú nazval Yotengrit, a napísal o nej viacero kníh a článkov. V súčasnosti ide o jeden z najpopulárnejších prúdov v rámci maďarského moderného pohanstva. Dokonca vznikol aj animovaný film s názvom Az Ég Fiai (Synovia neba, 2010) na základe Mátého a Paálových kníh, ktorý je voľne dostupný s anglickými titulkami na youtube. Rozhodne ho odporúčam každému, kto si chce vytvoriť predstavu o modernej maďarskej mytológii.
Charakteristické rysy moderného maďarského pohanstva
Aj v Maďarsku sa podobne ako medzi ostatnými pohanmi objavuje dôraz na vieru vo viacerých bohov. U našich južných susedov nájdete taktiež združenia ľudí, ktorých spája záujem o keltské či germánske polyteistické náboženstvá. Omnoho častejšie ale nájdeme kvázimonoteistické maďarské pohanské systémy s dôrazom na jedného Boha (Má-Tün ako národný maďarský boh v Yotengrite) s odôvodnením, že práve Maďari prišli medzi prvými s vierou v jedného abstraktného Boha. Vzťah ku kresťanstvu sa líši od skupiny k skupine, ale nie je nič nezvyčajné sa okrem odmietavých postojov stretnúť s názorom, že kresťanstvo je vlastne pokračovaním pôvodnej maďarskej viery, pretože Ježiš nebol Žid, ale napríklad Part a jeho pôvodné učenie (bez vplyvu Žida Pavla) bolo vlastne turánskeho pôvodu.
Z dôrazu na „maďarskosť“ vyplýva exkluzivita a intolerancia voči inakosti (LGBTI, menšiny, iné viery), ktorú prejavujú maďarské pohanské skupiny smerom navonok. Jednotlivé spolky bývajú relatívne malé (sto až dvesto aktívnych členov plus ďalších tisíc sympatizantov) a oficiálne štátom registrovaných je ich približne jedenásť vrátane egyptských či mithraistických pohanských skupín. Maďarskí pohania považujú podľa maďarskej religionistky Réky Szilárdi za najvyššiu hodnotu národnú hrdosť, ktorá je znásobená vierou v bájnu, výnimočnú a zatajovanú históriu maďarského národa. Byť pohanom sa tak stáva prejavom najvyššej formy vlastenectva. Vzniká tak paradox skutočných menšinových Maďarov pohanov voči väčšine „slepých“ Maďarov odmietajúcich svoje „pravé“ národné dedičstvo. Popri týchto zmienkach ale netreba opomínať ani liečiteľský rozmer maďarského moderného pohanstva, ktorý stavia na žití v harmónii a v súlade s múdrosťou predkov a od netolerantných nacionalistických prúdov sa dištancuje.
Maďarské pohanstvo, podobne ako to ruské (Kapitál 8/2018) či slovenské, predstavuje jednu z možných reakcií na fenomén zrýchleného globalizovaného sveta súčasnosti. Návrat k hodnotám minulosti, nech sú akokoľvek vybájené alebo po kúskoch poctivo zrekonštruované z ľudovej tradície, sa stal jednou z ciest, ako nájsť pevnú pôdu pod nohami v časoch tekutej modernity.
Autor je doktorandom na Ústave religionistiky pri FF MUNI v Brne
