V prípade románu Normal People od írskej spisovateľky Sally Rooney sa stalo niečo pomerne nevídané – jednohlasná chvála na jej dielo prišla nielen od mainstreamových médií, ale aj z kruhu ľavicovej literárnej kritiky a publicistiky. Tá je nadšená vyhláseniami autorky o tom, že je marxistka, ktorá dostala socialistickú výchovu. Jej texty sa tak stávajú subtílnym odrazom jej politického presvedčenia, tvrdí kritika, ktorá ju nazýva aj „Jane Austen prekariátu“. Veľmi pochvalná recenzia sa objavila aj na českom Alarme, Jan Bělíček v nej takisto vyzdvihuje autorkine schopnosti zachytiť napätý vzťah medzi triednymi rozdielmi a intímnym životom generácie mileniálov.
Vysoké očakávania sú zradná vec, aspoň ja mám s nimi takú skúsenosť. Kto bude očakávať výrazný autorský jazyk, väčší priestor pre nedopovedané či hlbšiu spoločenskú analýzu, môže zostať sklamaný, rovnako ako ja. Mne by pritom stačilo málo: keby mnou autorka aspoň niekedy zatriasla, keby aspoň trošku zvýšila hlas! Namiesto toho sledujeme pomerne banálny príbeh dvoch mladých ľudí, ktorých vzťah sa vyvíja od strednej školy po vysokú, striedavo spolu chodia a nechodia, spávajú a nespávajú. Ona je bohatá, on je chudobný (áno, je to takéto klišé). Veľa sa rozprávajú, niekto neustále pije kávu a žmolí si oči. Párkrát sa v rozhovoroch dotknú aj toho, že pochádzajú z iných spoločenských vrstiev, tieto rozhovory však pôsobia skôr ako umelá rekvizita, než by vzťahy a situácie naozaj rozvíjali a posúvali ďalej. Ak si hlavné postavy náhodou niečo povedať nestihnú, vševediaca rozprávačka to rýchlo doplní za nich.
V podstate ide o veľmi prostú, i keď peknú love story. Bude z nej príjemný seriál na Netflixe (televízna adaptácia sa už pripravuje). Na tom nie je nič zlé. Kniha má navyše niekoľko zaujímavých momentov a premyslene pracuje s modernými komunikačnými technológiami. Myslím si, že to bude dobre fungovať aj na obrazovke. Poukazovanie na politický či spoločenský presah, ktorý by išiel čo i len trochu hlbšie pod povrch, či nebodaj vzdoroval statusu quo, je ale podľa mňa založené skôr na zbožnom prianí než na kvalitách textu.
Keď sa ku koncu knihy hlavný hrdina zamýšľa nad literatúrou, hovorí, že „každá kniha je nakoniec dodávaná na trh ako statusový symbol a všetci spisovatelia sa na tomto obchode podieľajú. Tak asi tento priemysel na seba zarába. Literatúra nemá potenciál postaviť sa ničomu na odpor.“ Aj Normal people sa radí ku knihám, ktoré sa nestavajú na odpor. Škoda. Práve také knihy by sme totiž potrebovali.
Rooney, Sally: Normal People. Faber and Faber, 2018. 288 s.
Tomáš Hučko
