Na januárovom zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja nás pravdepodobne čaká zrušenie takzvanej Bratislavskej Regionálnej Dotačnej Schémy (BRDS). O zrušenie BRDS žiada aj Komisia kultúry, ktorá plánuje kumulovať zdroje do ďalšieho rozpočtového roka. Zrušenie BRDS je však krokom, ktorý je zavŕšením dlhodobých procesov, ktoré sa odštartovali nástupom Juraja Drobu na župu koncom roka 2017.
BRDS, ktorá vznikla v roku 2015, sa rýchlo ustanovila ako transparentný a relevantný systém na podporu nezávislej kultúry, ktorého ročný rozpočet na kultúru sa pohyboval medzi 800 až 900 tisíc eurami. Po nástupe Juraja Drobu sa však situácia rýchlo zvrtla – už pár mesiacov po jeho nástupe odstúpila celá krajská rada pre kultúru, ktorá bola odborným garantom BRDS. Dôvodom bolo zasahovanie poslancov do hodnotení odborných komisií.
Medzi poslancov, ktorí vtedy do hodnotenia odborných komisií zasahovali bol aj neonacista Patoprstý, a medzi projekty, ktorým poslanci znížili alebo zrušili dotácie oproti hodnoteniam odborných komisií patrili aj projekty Židovskej náboženskej obce Chanuka 2018 a Komunitný časopis Kehila, projekt zameraný na dokumentáciu židovských cintorínov v okrese Senec a Pezinok, či vzdelávací program pre stredoškolákov o židovskom kultúrnom dedičstve v Bratislave a ďalšie. Nezverejňovanie bodov, ktoré komisie projektom prideľujú, či zmeny v prideľovaných sumách sa následne stali každoročným folklórom.
Okrem týchto zásahov do odbornosti a transparentnosti dotačnej schémy však rýchlo došlo aj k zníženiu alokácie na podporu kultúry. Kým v roku 2017 bola alokácia 900 tisíc eur, ktorá tvorila 0,62% rozpočtu BSK, v roku 2022 bolo na tento účel alokovaných 0,27% z rozpočtu BSK.
| Rok | Alokovaná suma | Percento z rozpočtu BSK |
| 2017 | 900 000 | 0,62% |
| 2018 | 889 000 | 0,48% |
| 2019 | 563 000 | 0,3% |
| 2020 | 150 000 (pôvodne navrhovaná suma bola 460 000, znížená po nástupe covidu) | 0,07% |
| 2021 | 406 000 | 0,18% |
| 2022 | 700 000 | 0,27% |
Znižovanie alokácie bolo pritom v každom roku odôvodnené nevyhnutnou potrebou šetriť. Pri návrhu na zrušenie schémy na rok 2023 sa operuje s obzvlášť perfídnym argumentom – možná alokácia je príliš nízka, preto sa radšej neudelí žiadna. Vieme si predstaviť, že by bol tento argument použitý napríklad pre rozpočet Divadla Aréna? Tento rok nebudete mať nič, alebo budúci rok vám dáme viac. Na kontinuitu, či udržateľnosť aktérov, inštitúcií či podujatí sa evidentne nehľadí.
Nazeranie na kultúru (a špeciálne tú nezávislú) ako na niečo „navyše“ pritom naráža aj na zákon o VÚC, v ktorom sa píše, že kraj „zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja“ či „utvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít a stará sa o ochranu pamiatkového fondu.“
Pre budovanie a udržanie základnej infraštruktúry, či kvalitných ľudských zdrojov v (nielen nezávislej) kultúre je potrebné, aby bola chápaná ako služba, ktorá vie spoločnosti pomáhať s jej súdržnosťou a prekonávaním mnohých problémov a pre ktorú je nevyhnutné stabilné financovanie. Kraj nemá hľadať odôvodnenia pre zrušenie podpory nezávislej kultúry, či už ide o covid, energie, alebo čokoľvek iné, skôr má hľadať spôsoby, ako túto službu pre jej občanov podporovať.
