„Keď môjmu mužovi poviem, nech vynesie smeti, on mi povie, že páni nerobia“

Monografia Zuzany Sekerákovej Búrikovej Panie k deťom a na upratovanie opisuje neviditeľný svet platenej práce v slovenských domácnostiach. Svojím jedinečným zameraním rozširuje poznanie o komodifikácii domácej práce o nové segmenty a typy zamestnaní. Na rozdiel od existujúcich štúdií zameraných primárne na imigrantskú prácu sa totiž venuje kvalite života, vzťahom a pracovným pomerom Sloveniek pracujúcich v slovenských domácnostiach.

Autorka z pozície etnografky prichádza do kontaktu s niekoľkými skupinami aktérok a formami zamestnania – sú tu študentky, ktoré kočíkujú zopár hodín do týždňa, staršie panie, ktoré raz za mesiac prídu upratať, či profesionálky, ktoré rozvážajú deti po krúžkoch. Mnohé z týchto žien využívajú či už formálne alebo neformálne štruktúry, aby sa dostali k práci, ktorú vnímajú zväčša ako prínos a nástroj na zlepšenie kvality svojho života. Starostlivosť ako typ práce je im prístupná v dobe, keď ich formálny a profesionalizovaný trh odmieta – napríklad staršie ženy, ktoré prišli o prácu v školstve alebo zdravotníctve. Stávajú sa súčasťou domácností, kde je ich úlohou plniť rodovo zaťažené úlohy.

Matky ako členky domácností tak prichádzajú do kontaktu s „paniami k deťom a na upratovanie“ s tým, že to otriasa vzťahmi v rodine a ich rodovým zaťažením (t. j. žena/matka „prenáša svoje zodpovednosti“ na niekoho cudzieho). Čo však Zuzana Sekeráková Búriková odhaľuje touto vedeckou monografiou, je škandalózne – ženy matky sa masovo presunuli do práce (podľa svojej potreby a núdze), a to priviedlo iné ženy do ich domácností. Aj preto môžu byť ocinovia stále úplne v pohode, tak ako predtým.

Sekeráková Búriková, Zuzana: Panie k deťom a na upratovanie. 1. vyd. Brno : Munipress, 2017. 158 s. ISBN 978-80-210-8762-0.

Veronika Valkovičová