David Graeber dopísal svoju poslednú knihu o koreňoch sociálnej nerovnosti na začiatku augusta. Už druhého septembra však o jeho nečakanej smrti informovala jeho partnerka Nika Dubrovsky. Mnoho jeho priateľov či spolupracovníčok teraz píše spomienky na Davida a pevne verím, že dostanú kolektívnu formu, aby aj ďalší ľudia mali možnosť aspoň takto spoznať človeka, akým David bol. Jedinečný v pokrivenom svete. Je toho nesmierne veľa, čo sa z jeho práce môžeme neustále učiť, a je toho mnoho, čo táto krátka spomienka nedokáže zahrnúť. Nech je aspoň odporúčaním k objavovaniu jeho odkazu: o čom všetkom môže byť politika, a prečo potrebujeme scitlivieť voči sociálnej rovnosti, o ktorú celý život usiloval. Narodil sa do rodiny, v ktorej jeho otec ako interbrigadista bojoval v španielskej občianskej vojne a jeho mama pôsobila v odboroch. Vo svojej krátkej spomienke pre The NY Review Books spoluautor jeho poslednej knihy, archeológ David Wengrow píše, že Graeber sociálnu vedu, ktorej sa venoval na akademickej pôde, žil aj mimo nej. Podľa Graebera by bolo totiž len čistým teoretizovaním, keby ste vedu aj nežili, nezdieľali a nepraktizovali. Wengrove slová zhmotňujú to, prečo bol antropológ a anarchista Graeber taký výnimočný mysliteľ. Nebol to len teoretik skrytý za knihami a odbornými článkami. Zúčastňoval sa protestov, spoznával aktivistky a aktivistov, čerpal skúsenosť pre to, čo ako antropológ skúmal priamo z ulíc. Stal sa jedným z najznámejších predstaviteľov alterglobalizačného hnutia Occupy Wall Street. Dokumentaristka a publicistka Astra Taylor spomína, ako otváral dvere radikálnym myšlienkam. Práve vďaka Graeberovmu pozvaniu na protest v Seattli sa Taylor dostala k téme dlhu, s ktorou dodnes pracuje. David neváhal a zoznámil sa s kýmkoľvek. Jeho študentky a študenti spomínajú, ako s nimi po seminároch chodil na pivo a ďalej s nimi pokračoval v debatách. Nebolo to inak ani minulý rok v novembri, keď navštívil Bratislavu. Na Stredoeurópskom fóre bol nevídaným hosťom a niektorí z nás v redakcii Kapitálu sme mali možnosť stráviť s ním pár dní. Skutočne žil presne podľa svojej teórie. K ľuďom sa správal bez rozdielu. Zaujímal sa.
Jeho etnografická práca na Madagaskare ho viedla k presvedčeniu, že kultúry sú úspešné sociálne hnutia, a preto je nesmierne dôležité sociálnym hnutiam a ich procesom venovať pozornosť. Pridal sa k hnutiu Occupy Wall Street, v akademickej práci sa začal venovať skúmaniu priamej akcie a radikálnej demokracie ako praxe. V tom čase pôsobil na prestížnej univerzite Yale, kde mu potom nepredĺžili zmluvu s odôvodnením, „že jeho práca je príliš politická”. Trvalo roky, kým ako akademik našiel exil v Londýne. Vďaka knihám Etnografia priamej akcie (2009) a Dlh: prvých 5000 rokov (2011) sa stal celosvetovo známym ľavicovým intelektuálom. Kniha Bullshit jobs (2018) nadväzuje na rovnomennú esej, ktorá vyšla v niekoľkých desiatkach jazykov, a okrem iného v nej volá po znížení pracovného času. Podobne ako hnutie Occupy, tak aj oblasť Rojavy bola preňho stelesnením a nádejou realizácie radikálne demokratických politických ideí. Aj vďaka Davidovi boj za iný svet v Rojave či v hnutí francúzskeho ZAD neostal bez povšimnutia. Bol to napokon on, kto mnohým ukázal to, čomu veril, čo študoval a to, čo bolo náplňou jeho vlastného každodenného života: „Všetko, čo vo svete robíme, môžeme veľmi ľahko robiť aj úplne inak.”
Laura Kovácsová
