Čo nám hovorí trend virtuálnych influencerov?
Za posledné dve desaťročia priniesla umelá inteligencia a hra so simuláciou naozaj veľa. Virtuálna hudobná skupina sa stala svetovými hviezdami (Gorillaz) ešte začiatkom milénia, úteky do fiktívnych svetov v koži virtuálnych postáv počítačovej (RPG) hry nie sú ničím novým ani výnimočným. Pri nákupoch a navigácii na internete nám pomáhajú rôzni boti a robot si už taktiež skúsil aj vedenie kreatívneho tímu. Vývoj robotov je témou na samostatný rozsiahly text. Virtuálna realita a umelá inteligencia neobišli ani influencerskú scénu, kde už tiež môžeme natrafiť na fiktívne postavy.
Na úvod: influenceri a influencerky sú v základnom ponímaní ľudia s určitým vplyvom, pričom teritóriom ich pôsobenia sú sociálne siete, cez ktoré môžu ovplyvňovať výber aktuálnych spoločenských tém, hýbať módnymi trendmi, vytvárať kauzy, či skrátka obecenstvo baviť. V každom prípade však majú aspoň krátkodobý dosah na svojich sledovateľov a sledovateľky – followerov – a môžu sa označiť za isté autority. Influencermi a influencerkami však najnovšie nemusia byť iba fyzické osoby, žijúce svoj vlastný život aj v hmotnom (off-line svete), ale aj entity, ktoré sú čisto virtuálne a jestvujú výlučne on-line. Vznikajú a zanikajú spolu s obrazovkou mobilu, so svojím užívateľským účtom na sociálnej sieti.
Pri virtuálnych influenceroch a influencerkách sa vlastne bavíme o (na prvý pohľad) vcelku jednoduchej veci – inscenovaní tradičných mainstreamových instagramových príspevkov bez viditeľného reálneho človeka, zato s výrazným zapojením digitálnych technológií, ktoré ho naplno suplujú. Fotky z pláží, balkónov, spŕch, reštaurácií, spální či letovísk, v tradične „atraktívnych pózach“ sú reflexiou vizuálnych stereotypov sociálnych sietí a ak im venujeme dlhšiu pozornosť (paradoxne vo vzťahu k rýchlemu rolovaniu, pri ktorom nám na každý príspevok vyjde väčšinou len zlomok sekundy), oslovujú nás nečakanou nepriamou rečou, posúvajúcou významy pomedzi riadky. Je to vlastne niečo podobné, ako koncentrovane sledovať hyperrealistické portréty Chucka Closea. Akurát galéria je nahradená displejom mobilného telefónu, takže rozmery sú menej pompézne a celkový dojem oveľa podprahovejší.
Keď si pozrieme profily niekoľkých najslávnejších virtuálnych influenceriek, vidíme veľmi dôveryhodnú extenziu pôvodného influencerského sveta, resp. jeho mainstreamovej časti, založenej na úzkom, stereotypnom ponímaní krásy, ľahko prístupnej lifestylovosti a zaužívaných vizuálnych vzorcov. Či už si rozklikneme profil Lil Miguely (@lilmiguela), Immy (@imma.gram), Bermudy (@bermudaisbae), Blawka (@blawko22), alebo Koffiho (koffi.gram) sme vlastne konfrontovaní s tým istým obsahom. Pôsobí to ako akýsi koncept na komunikáciu medzi človekom a umelou inteligenciou. Kladie sa v ňom dôraz na etnickú diverzitu, zastúpenie oboch pohlaví, zaujímavá môže byť hra s androgýnnosťou; a aj samotná vyumelkovanosť sa nestáva cieľom, ale témou, nad ktorou je potrebné sa zamyslieť a reflektovať ju. Virtuálni influenceri a influencerky v tomto smere akoby vytvárali akýsi lepší, utopickejší svet, ktorý môže byť odmietnutím rôznych fóbií a dešpektu. Tvorcovia odovzdávajú jednoduché správy, ktoré sa stávajú pútavými práve vďaka realizácii prostredníctvom virtuálnej reality a fiktívnych ľudí. Virtuálni influenceri a influencerky sú slovami vo vzájomnom dialógu. Aj jeden z príspevkov influencerky Immy priamo hlása: „Hello Earth, Hello Human, Hello AI“. V banálnych slovných spojeniach sa komunikuje oveľa viac, než sa zdá.
Táto komunikácia nadôvažok nabrala veľmi konkrétny rozmer, keď sa fyzická supermodelka Bella Hadid pobozkala s virtuálnou influencerkou Lil Miguelou. Zaujímavosťou je, že vo svete sa akosi viac riešila pri tomto akte sexuálna orientácia, než ťažko opísateľný a svojím spôsobom krehký presah množín virtuálneho a fyzického sveta, naberajúci špecifický osobný rozmer. Išlo o show, ale show veľmi sofistikovanú a uprostred všetkého pozlátka a vizuálnej vyšperkovanosti veľmi subtílnu.
Fenomén influencerov a influenceriek sa použitím virtuálnej reality na vytvorenie fiktívnych vplyvných postáv dostáva do svojej novej fázy, ktorá je vlastne logickým vyústením doterajšieho vývoja. Influenceri a influencerky, či už sa ich pôsobenie týkalo kníh, módy alebo jedla, boli vždy predmetom arteficiálnej lifestylovej estetiky, ktorá (v mainstreame) nepripúšťala veľa tónov verizmu. Naopak, stavala na akejsi rozprávkovej vízii sveta, kde povrch a viac či menej vtieravá krása je všetkým, postoje a hodnoty sú heslami a viac než obsah je dôležitá ich fazóna.
Influencerstvo je ako „vyfaceliftovaná“ simulácia reálneho sveta tam vonku za obrazovkou, z ktorej sa stáva simulácia odkazujúca na seba samu. Simulácia pre simuláciu. Virtuálni influenceri a influencerky sa tak zdajú byť do seba zacykleným trendom. Bude však zaujímavé sledovať, kam sa tento hyperrealistický výstrelok posunie ďalej. Koniec koncov, bavíme sa o svete, kde nosným pilierom je vizualita a slová sú len stručným dovetkom pod príspevkom na sociálnej sieti alebo sériou hesiel, hashtagov, vytvárajúcich sieť, v ktorej sa má vizuál pohybovať. Tak prečo to ďalej naťahovať? Spomínaný bozk je určite iba začiatkom, nie konečným vyústením.
Autor študuje na FTF VŠMU
