V posledný septembrový deň v divadle Ticho a spol. v Bratislave uviedli premiéru performatívneho koncertu s názvom No On. Barbora Janáková, performerka a autorka konceptu, a hudobník Juraj Čech vytvorili v spolupráci s dramaturgičkou Katarínou K. Cvečkovou a performatívnym mentorom Petrom Šavelom žánrovo špecifický kus, ktorý je podľa ich slov „tvorivým procesom“ a nie dielom s pevne stanovenou štruktúrou. Každé uvedenie je jedinečné a repríza nikdy nebude opakovaním. Všetko sa rozohráva „tu a teraz“.
Telo performerky sa pohybuje bez choreografie a ruka hudobníka rozochvieva struny elektrickej gitary bez vopred definovaných nôt. Reagujú na seba? Ovplyvňujú sa? Alebo len tak tečú vedľa seba? Niekedy sa zdá, že pohyb a zvuk idú proti sebe, schválne sa provokujú či dokonca rušia, vyhadzujú z rytmu či načatej pohybovej figúry. Inokedy sa túžia naladiť, zachytiť vibráciu druhého tela či nástroja, energiu divadelného priestoru a jeho diváctva. Mala som možnosť vidieť No On dvakrát a vždy to bol iný zážitok. Raz na scéne vznikol naratívny oblúk, v ktorom počiatočné napätie postupne ústilo do vzájomného performatívno-hudobného súladu. V bratislavskej verzii akoby Barbora netúžila priblížiť sa k Jurajovi, ale hľadala skôr súzvuk sama so sebou. Stala sa metaforou „Divokej ženy“ z diela Clarissy Pinkoly Estés, ktorej texty boli jedným z inšpiračných zdrojov performerky. Jej telo zavše akoby tancovalo, inokedy sa však menilo na abstraktné údy z malieb Francisa Bacona. Miestami bolo až kŕčovito napäté, aby neskôr bažilo po uvoľnení. Jurajova gitara akoby chcela rozbúrené telo z času na čas upokojiť a ono na chvíľu podľahlo, no následne sa opäť ocitlo v boji so sebou samým. Istá katarzia prichádza až vo forme ďalšieho nástroja – bicích, za ktoré si Barbora napokon sadá. Racionalita, ktorú si hranie na nich vyžaduje, krotí emocionálnu nestabilitu aj telesnú abstrakciu. Nevyhnutne to však neznamená koniec či vyvrcholenie, iba ďalší momentálny stav. Rytmus je len opakovaním práve prežívanej fázy.
NO ON (performatívny koncert)
Účinkujú: Barbora Janáková, Juraj Čech
Koncept: Barbora Janáková
Dramaturgia: Katarína K. Cvečková
Vizuál: Laura Štorcelová
Performatívny mentoring: Peter Šavel
Hudobný mentoring: Marián Zavarský
Produkcia: mimoOs o.z.
Premiéra: 30. 9. 2020
Michaela Pašteková
