Futbal v divadle? A prečo vlastne nie?

Mário Drgoňa13. augusta 2022140

Trnavské divadlo Jána Palárika má za sebou bohatú, a vo vzťahu k slovenskému divadelnému kontextu, i významnú históriu. Budova, v ktorej pôsobí, je údajne najstaršou dochovanou divadelnou budovou na Slovensku. Práve v nej, vtedy ešte pod názvom Divadlo pre deti a mládež, niekoľko sezón tvorili umelecký odpor voči totalite režimu mladí režiséri Juraj Nvota a Blaho Uhlár. Istý čas tam pôsobil aj univerzálny umelec a tvorca Jaro Filip. Meno slovenského kňaza, dramatika a spisovateľa Jána Palárika nesie divadlo až od roku 2002. Napriek mnohým významným míľnikom, ktorých bolo súčasťou, mu zmena vedenia v roku 2018 veľmi prospela (Zuzana Hekel vtedy vystriedala nedávno zosnulého Emila Nedielku, ktorý divadlo riadil od roku 1996). Priniesla „nový vietor“ v podobe postupných generačných zmien v súbore, spestrenia dramaturgie, otvorenia sa zaujímavým tvorcom a tvorkyniam, no tiež vo forme viacerých podružných paradivadelných aktivít.

Takmer neprítomné politikum

Máloktoré slovenské divadlo sa pri tvorbe dramaturgického plánu rozhodne venovať domácim a stále živým politickým a spoločenským jazvám, korupčným kauzám či podobným témam. Politikum sa zo slovenského divadelného kontextu po Nežnej revolúcii viac-menej vytratilo – pokiaľ hovoríme o našich zriaďovaných scénach. Nevedno, či je to tým, že mnohí a mnohé nadobudli dojem, že už nie je proti komu bojovať, [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri:

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.