Ak existuje posmrtný život, je to nekonečný večierok vo Fuge
Lúčime sa s naším obľúbeným hudobným klubom
O niekoľko dní zavrie svoje dvere jeden z najdôležitejších nezávislých kultúrnych priestorov na Slovensku, hudobný klub Fuga. Keďže je tento priestor dôležitou súčasťou malých dejín aj nášho média (krstili sme v ňom úplne prvý Kapitál, oslavovali viacero narodenín, radi sa tam vracali), rozhodli sme sa rozlúčiť s ním malou anketou. Ľudí, ktorí vo Fuge vystupovali, organizovali kultúrne podujatia, alebo tam len radi chodili a nachádzali útočisko, sme sa spýtali, čo pre nich Fuga znamenala. Toto sú ich odpovede.
Adam Dragun, hudobník
Prvýkrát som bol vo Fuge, keď som tam hral koncert ako bubeník kapely Nabosoposkle. Bol to zároveň deň, keď som sa prisťahoval do Bratislavy. Kapelová dodávka, ktorá ma priviezla, deň na to odišla bezo mňa.
Fuga mi prišla preplnená a hnusná a ako taká bola vlastne zmenšeninou Bratislavy. O pár mesiacov som sa vo Fuge zamiloval (to nie je metafora). A potom krst Berlin Manson – Život končí, keď máš trinásť.
Ten krst je, mimochodom, podstatný, pretože keď sme sa o ňom bavili teraz po niekoľkých rokoch, rozhodli sme sa, že sa do Fugy vrátime a že tam zahráme koncert znova. Okolo tohto nápadu sme následne skonštruovali celé turné, počas neho sme sa chceli vrátiť do venues, ktoré sú pre nás podstatné. Ako už vieme – toto turné sa zrealizuje, ale bez Fugy. Vytvorili sme nový plagát. Ten starý, v ktorom figuruje Fuga, sme však nevymazali.
Prísľub zahrať vo Fuge tak ostáva, ale už nikdy nebude naplnený. Podobný nesplatiteľný dlh máme voči každej zaniknutej venue, ktorá nás ako kontrakultúrnu mládež formovala. RIP, Fuga. RIP, Diera do sveta.
Andrej Kabal, hudobník
Žiadny iný priestor mi nedal toľko možností na robenie vlastných nápadov a akcií ako Fuga. Kreatívna sloboda, ktorú sme v priestore mali, bola naozaj veľmi raritná, a preto sme tam boli schopní urobiť naozaj žánrovo pestrý výber akcií, ktoré odzrkadľovali naše osobné preferencie, a zároveň aj aktuálny svetový zvuk hudobného undergroundu. Bratislava sa pomaly a pracne zase ocitala na promotérskej undergroundovej mape Európy a Fuga na tom mala obrovský podiel. Samozrejme, nie vždy všetko dopadlo podľa našich predstáv, ale v tomto momente u mňa prevažujú pozitívne spomienky na všetky tie krásne kapely a rave parties, ktoré som vo Fuge mohol vidieť a zorganizovať. Bola to menšia anomália priamo v nepriateľskom centre nášho hlavného mesta a keď som sa tam hockedy zastavil aj v strede týždňa, už na mňa z dvorčeka mával nejaký známy, s ktorým som si dal jednu borovičku a pokecal o živote.
V neposlednom rade si spomínam na všetkých tých super ľudí, ktorých som v tejto diere stretol, a mnohí z nich sú stále moji kamaráti. Niektorí, zas, moji kamaráti po Fuge byť prestali, ale to patrí k tomu; ponúkla spektrum skúseností od priam negatívnych až po vyslovene pozitívne. Fuga dokonalá rozhodne nebola, ale dokonalosť je nudná. Ak existuje niečo ako posmrtný život, tak si ho predstavujem ako nekonečný večierok vo Fuge. Vidíme sa v backstage.
Zuzana Sabová, umelkyňa a jedna z kurátoriek výstav vo Fuge
Bolo mi veľkou cťou byť súčasťou Fuga kolektívu. Vytvárali sme to, čo sme chceli sami zažiť. Bavilo nás stáť pri zrode, zviditeľňovať začínajúce. Objavovať naturalizmus tvorby bez vypočítavosti a snaženia nasledovať uznávané tendencie. Byť všímaví k veciam, ktoré sa v ústraní možno cítia lepšie, aby si zachovali svoju autentickosť. Nie všetky hudobné projekty potrebujú obrovské koncertné sály a nie všetky výstavy potrebujú priestranné vybielené galérie. Práve takáto autentická kultúra je v aktuálnej spoločnosti najkrehkejšia. Fuga bola živnou pôdou pre mnohé začínajúce umelecké projekty, bez ohľadu na ich komerčnú úspešnosť. Nežijeme ľahkú dobu, podpora z verejných zdrojov kultúrnym centrám ako Fuga veľmi chýba. Fuga bude veľmi chýbať.
Edúv syn, hudobník
Fuga pre mňa znamenala akýsi mostík medzi mojím životom v malomeste a spoznávaním Bratislavy. Keď sme ešte chodievali do Obludy z Malaciek, zväčša sme museli chodiť na posledný vlak domov krátko po jedenástej. Po mojom presťahovaní do Bratislavy, asi v roku 2011, sa stará Fuga, ale následne aj „nová“, stali priestorom pre socializáciu, ktorá mi predtým nebola umožnená. Všetky moje dôležité, ale aj krátke priateľstvá vznikali priamo tam, o koncertných možnostiach ani nehovorím. Mám pocit, že som tam hral s každou kapelou, v ktorej som participoval. Jediné, čo sa mi tam nestalo, je, že som si tam nenašiel frajerku. Pamätám si napratané koncerty a rauš, ktorý bol taký šialený, že som v priebehu pesničky chcel prestať spievať a iba kričať – reagovať na šialenstvá odohrávajúce sa pod pódiom. Backstage, ktorý svojimi rozmermi občas pôsobil ako nekonečný mešec Harryho Pottera alebo sbskovanie na vstupe, ktorým sa prehnal nespočet pokémonov. Navyše som tam mal možnosť niekoľkokrát vystavovať. Fuga je láska a vždy bude. Dávam 9/10, len preto, že už končí.
Dominik Prok, hudobník
Fuga bolo skvelé diy miesto, ktoré nám svojho času dalo ako polostrateným mlaďasom, čo si hľadali miesto, dočasné detašované pracovisko. Pamätám si, ako som tam organizoval prvý koncert, ako ma prvýkrát otravovala SOZA, ako sa ma prvá kapela pýtala, koľko to má únikových východov, prvé hrnce šošovicového prívaročku. 52 hertz whale a Shallov bratstvo.
Nemám ešte úplne silu prijať tento fakt, problém je oveľa širší, diy ale našťastie nezanikne nikdy, iba sa premiestni. Ľudia, chodievajte na koncerty, inak nebudú.
Princess Molotov, DJka
Fuga je pre mňa surreálnou dimenziou pozitívnej deviácie. Je to miesto, v ktorom som strávila posledných desať rokov svojho života, ktoré ma formovalo a aj vďaka nej som tým, kým som a robím to, čo robím. Mirovi Hargašovi sa podarilo niečo, o čom budú počuť ešte aj naše deti. Vytvoril miesto, v ktorom sa cítili doma aj tí najväčší čudáci, kde mohli počúvať svoju temnú no hope hudbu, a to bez odsúdenia širšou verejnosťou. Vytvoril miesto, kde ľudia mohli skúmať a experimentovať bez hanby, kde sa zišla nádherná komunita rovnako šialených a tvorivých ľudí, ktorí spolu vytvorili jedinečný vesmír v centre Bratislavy, ktorý nič len tak ľahko nenahradí. Miesto, kam som išla, keď nebolo kam ísť, kde som našla druhú rodinu a hlavne kde som našla samú seba. Do konca života budem vďačná za tie možnosti, ktoré sa mi pracovne aj ľudsky naskytli, pretože nie všade do vás vložia toľko dôvery ako tu.
Tomáš Hučko, šéfredaktor portálu Kapitál
S Fugou sa spájajú aj mnohé dôležité momenty Kapitálu – krstili sme tu úplne prvé číslo, niekoľkokrát sme tu oslavovali narodeniny časopisu, organizovali viacero podujatí. A ja som tu uvádzal do života aj svoju prvú knižku. Vždy sme sa v priestoroch Fugy cítili vítaní.
Chodil som tam rád aj ako návštevník, videl som v týchto priestoroch hromadu koncertov kapiel, ktoré sa onedlho preslávili a lístky na ich koncert stáli potom oveľa viac než svojho času vo Fuge, spomeniem aspoň Algiers, Moor Mother alebo Warhaus.
Fuga bola jedinečným miestom, ktoré je možno pre väčšinu neviditeľné, no dotvára dušu mesta. Bude chýbať, ale verím, že onedlho sa opäť niekde reinkarnuje.
Martina Kotláriková, kultúrna manažérka
„Pekná, aj keď temná,“ ako tá nálepka na zrkadle na wéckach…
Ten priestor pre mňa predstavuje najmä spomienky na začiatky KVLT príbehu, kedy sa tam odohrali extrémne super koncerty a večierky s Fvck Kvlt, Wilderness, Edúv Syn… A predtým aj naše koncerty BRAK-u, Kabalove akcie, nespočetné afterky a nespočetné cigy. Myslela som, že nie je úplne možné, aby bol vonkajší otvorený priestor dvorčeka tak zafajčený a predsa… Videla som tam Lydiu Lunch a Legendary Pink Dots naživo, forever wow.
Časy, keď bola stará Fuga ešte Fugou, sú teraz nadobro preč a úprimne, pre mňa sú preč už dlhšie. Ale tie sudy na sedenie pred zvukárskym pultom budú navždy miestom, kde sa odohrali veľmi dôležité konverzácie a momenty v mojom živote. Chýbajúca kultúra tu nesmie chýbať.
Kaja Ševčík Bernátová, pravidelná návštevníčka
Fuga je miesto, na ktoré som zobrala svojho otca, učiteľa na prvom stupni základnej školy na kysuckej dedine, aby som mu ukázala, kde, s kým a ako ventilujem únavu z práce v treťom sektore, a hnev a smútok zo sociálnej nespravodlivosti, vojny na Ukrajine, genocíde v Palestíne, patologických „výdobytkov“ kapitalizmu a obdobných chuťoviek. Pochopil.