Medzinárodný filmový festival Cinematik rozptýlil tohtoročnú programovú skladbu do viacerých, aj periférnych sfér súčasnej kinematografie. Dokumetárny fokus v kurátorskej selekcii Tomáša Hudáka do programu priniesol viacero experimentálnych dokumentov tento rok uvedených napríklad v sekcii Forum na Berlinale, o ktorej som písal v aprílovom čísle Kapitálu. Na Cinematiku bolo z neho možné zažiť napríklad strihovú esej Africké zrkadlo od švajčiarskeho režiséra Mischa Hedingera, ktorá demýtizuje postkoloniálny diskurz, ako ho formoval cestopisec a filmár René Gardi. Hedinger vo filme pomocou subverzívnej montáže archívnych materiálov zbavuje Gardiho buržoázne vnímanie Afriky od romantických nánosov a pozornosť obracia k rasistickému zobrazeniu krásnych „divochov” a ich sveta. Po projekcii sa v sále rozvinul dialóg o tom, ako koloniálne môžu byť stále reprodukované projekcie Afriky a o potrebe revízie, dekolonizácie nášho myslenia. Performatívne štylizovaná dokumentárna rekonštrukcia Bisbee ‘17 od Roberta Greena, predtým uvedená na Sundance či CPH:DOX, doplnila angažovanú reflexiu Hudákovej dramaturgie o príbeh násilného unesenia baníkov do púšte v Novom Mexiku, ktorý sa síce odohral pred sto rokmi, no démon analógie siaha až do súčasnosti.
Zo spomínaného Forum-u pochádza aj v Piešťanoch uvedený konceptuálny dokument na hranici fikcie MS Slavic 7 od Sofie Bohdanowicz a Deragh Campbell, v ktorom mladá dedička literárnej pozostalosti svojej prastarej mamy, kanadskej emigrantky z Poľska, skúma korešpondenciu poetky Zofie Bohdanowiczowej s exilovým básnikom Józefom Wittlinom. Vo filme sa jej subtílne zobrazená fascinácia textom miesi so statickými obrazmi rozprávania o tomto procese. Film veľmi odťažitým spôsobom ukazuje, ako môže v sebe takéto bádanie schovávať veľkú emóciu. Z Berlinale pochádza aj nová snímka britskej nezávislej režisérky Joanny Hogg The Souvenir, ktorú zaradil The Guardian medzi sto najlepších filmov 21. storočia. Autobiograficky ladená dráma predostiera príbeh mladej filmárky, ktorá sa zapletie do toxického vzťahu s drogovo závislým intelektuálom.
Víťazom Cinematik.doc sa stal debut Barbory Berezňákovej Skutok sa stal, ktorý nás odkláňa od informačného pretlaku mediálnej reality k sprítomneniu skutočnej emócie z jej fakticity. Sugestívnym spôsobom nahliada na deväťdesiate roky v kontexte súčasnosti. V dokumentárnej súťaži bol ocenený spolu s filmom Dobrá smrť od Tomáša Krupu o kontroverznej téme asistovanej samovraždy. Festivalu predchádzal vývojový dokumentárny workshop Dox in Vitro, ktorého sa zúčastnila napríklad dokumentárna esej Naši susedia o rozmachu developerského primitivizmu od slovenskej režisérky Evy Križkovej. Cinematik sa tento rok ponoril aj do množstva tenzných tém. Ak to bolo niekomu príliš, mohol si ísť oddýchnuť napríklad do bahenných kúpeľov Irma.
