Zdá sa to tak dávno. Obzvlášť v týchto časoch pandémie, ktoré plynú striedavo akosi prirýchlo a striedavo hrozne pomaly. Stereotyp pohody strieda existenčnú i existenciálnu neistotu. Ubehol viac než rok, odkedy sme sa pozvoľna začali rozprávať o čísle, ktoré práve držíte v rukách a ktorého témou mali byť autonomistické hnutia. Keďže tie v súčasnosti čelia silnej represii, naším interným, veľmi cynickým vtipom, ale aj obavou bolo od začiatku to, že nebudeme mať o čom písať. Pri tom sme si vážne hovorili: „veď za rok sa zase tak veľa zmeniť nemôže“. Krátko nato Turecko začalo vojnové ťaženie do autonómnej oblasti Rojava, o ktorom ste si mohli prečítať v minuloročnom novembrovom čísle. Zapatistická revolúcia na juhu Mexika čelí novým výzvam a čriepky autonómie akoby bolo čoraz ťažšie podchytiť. Náš interný fór počas roka začal naberať čoraz reálnejšiu formu a číslo sme sa napokon rozhodli nazvať Autonómia. A tak sme sa ju vydali hľadať v najrôznejších oblastiach spoločnosti. Autonómiu nemusíme nutne chápať len ako konečný cieľ v budúcnosti, ale skôr ako súčasť performatívnej každodennosti nášho bytia.
Za rok sa toho napokon môže stať veľmi veľa. Bolo to takto pred rokom, keď sme v jeden upršaný večer spolu sedeli pri pive s antropológom Davidom Graeberom. Do Bratislavy prišiel na diskusiu v rámci Stredoeurópskeho fóra, no dostál aj svojej povesti, že rád trávi čas s aktivistami či aktivistkami. Spolu s jeho partnerkou a manželkou Nikou Dubrovsky sme sa hodiny rozprávali o svete, ale i úplných maličkostiach. Videli sme sa po prvýkrát a správali sa k nám celkom bezprostredne, ako ku dlhoročným priateľom. Mali sme nahrávať rozhovor, ktorý sme napokon odložili na jeseň, aby bol čo najaktuálnejší. David však nečakane na začiatku septembra zomrel. Ako spomienku nielen naňho, ale najmä na odkaz, ktorý za sebou zanecháva, koncipuje svoj článok s názvom O Davidovi, králích a obraně lidskosti Davidova študentka, sociálna antropologička Eliška Plíhalová. Osobné, až surové zápisky Báry Bažantovej v texte Hraničáři ilustrujú pocity z každodennosti v bližšie nešpecifikovanom autonómnom priestore. Odpovede na otázku, prečo potrebujeme autonómne politiky v čase klimatickej krízy, hľadá environmentálny sociológ Arnošt Novák. Kolektív blogu Karmína píše o samostatnom presadzovaní záujmov pracujúcich a význame triednej autonómie v súčasnosti. Rozhovor novinárky Magdalény Rojo s intelektuálom Jaime Martínez Lunom približuje zákulisie mexického autonomistického hnutia pôvodného obyvateľstva v Oaxake. V preklade od kolektívu Black Seeds uverejňujeme prvý zo série listov zapatistických žien, ktorý poukazuje nielen na dlhoročný boj zapatistickej revolúcie proti neoliberalizmu a novodobým podobám kolonializmu, ale zároveň ozrejmuje, prečo ďalšiu vlnu odboja budú viesť práve zapatistky. Čo je intrasekcionalita a ako môže táto perspektíva pomôcť v mobilizácii proti najrôznejším formám útlaku v spoločnosti, vysvetľuje rozhovor Ivany Rumanovej s T.J. Demosom. O radikálnej politickej predstavivosti Parížskej komúny, procesoch, ktoré uviedla do pohybu a jej význame pre súčasnosť píše Martin Makara v texte inšpirovanom knihou Communal Luxury od Kristin Ross.
Toto číslo venujeme všetkým, ktoré a ktorí sa neboja žiť predstavu lepšieho sveta už dnes.
Laura Kovácsová a Pavol Fábry
