Koncom minulého roka sme mali redakčný teambuilding. Súčasťou spoločného víkendu bolo kolečko, v ktorom sme mali zhrnúť svoj ostatný rok. Očakával som, že sa všetci a všetky pochválime svojimi pracovnými úspechmi, nastal však úplný opak: začali sme hovoriť o svojich ťažkostiach, osobných, rodinných a duševných problémoch. Pre mnohé a mnohých z nás to bol náročný rok, stratili sme niekoľko blízkych ľudí, ktorí si siahli na život. Po tomto vyčerpávajúcom, ale v niečom i oslobodzujúcom rozhovore sme si uvedomili, že duševnému zdraviu, najmä mladých ľudí, sa chceme a musíme čo najskôr venovať aj ako téme čísla.
Nechceli sme však na ňu nahliadať z odstupu, týka sa viac-menej nás všetkých. Preto sme zavolali dokumentaristku Paulu Ďurinovú, aby s členmi a členkami redakcie spravila kolektívny rozhovor o úskaliach, ktorým aj my vo svojich duševných svetoch čelíme. Taktiež sme chceli dať priestor mladým ľuďom, ktorí sa vo svojich textoch či umeleckých prejavoch téme (vlastného) duševného zdravia venujú. Takéto osobné a odvážne výpovede nám poskytli: Tatiana Takáčová, Tereza Bačová, Ondřej Trhoň aj spomínaná Paula Ďurinová. K tejto téme vám ďalej prinášame úvahu Laury Kovácsovej o komodifikácii duševnej starostlivosti a rozhovor rektorky VŠVU Bohunky Koklesovej s rektorom AVU Tomášom Vaněkom a rektorom UMPRUM Jindřichom Vybíralom o psychologickej pozornosti, ktorú venujú svojim študentom a študentkám umenia.
Je veľmi pravdepodobné, že nás čaká ťažký rok. Už na jeho začiatku horí celý jeden kontinent, politické napätie na celom svete eskaluje, sociálna nespravodlivosť sa prehlbuje. Práve preto treba dnes, ešte viac než kedykoľvek predtým, hovoriť o našom duševnom zdraví. Nie preto, že by sme vedeli takúto rozsiahlu tému na týchto stránkach vyčerpávajúco zachytiť, ale preto, aby sme tým vyslali hádam tú najdôležitejšiu správu: nie ste v tom sami.
Tomáš Hučko
