Do slovenčiny sa filozofický termín personhood trošku kostrbato prekladá ako „osobnostnosť“. Pojem „osoba“ sa v slovenskom prostredí zvykne spájať najmä s právnickou terminológiou (právnická/súkromná osoba); v anglofónnom prostredí to jednoducho znamená „atribút individuality“. Za osobu sa tradične považuje bytosť schopná morálne konať; bytosť, ktorá je schopná rozlišovať medzi dobrom a zlom, alebo ktorá má zmysel pre niečo, čo nazývame férovosť. Je to však, samozrejme, oveľa komplikovanejšie.
K téme personhoodu sme sa v tomto čísle Kapitálu pokúsili pristupovať z niekoľkých uhlov. Problematika koncepčného rámcovania otázky, koho a čo považujeme za osobu (s prípadnými právami alebo aj povinnosťami) je totiž oveľa aktuálnejšia a menej abstraktná, než sa na prvý pohľad môže zdať. Dotýka sa napríklad ľudských práv, práv zvierat a ďalších prírodných objektov, ale aj morálneho a právneho statusu rôznych perspektívnych foriem umelej inteligencie. Politické implikácie personhoodu sú relevantné obzvlášť teraz, v dobe antropocénu. Hroziaci environmentálny kolaps je totiž sprevádzaný pokračujúcou dominanciou západného neoliberálneho vnímania sveta, v ktorom sú nároky človeka-jednotlivca na svoje okolie stále spoločnosťou vnímané ako prvoradé.
Súčasťou nášho bezohľadného zaobchádzania s planétou je napríklad aj spôsob, akým pristupujeme k iným živočíšnym druhom než sme my. Text kanadského profesora filozofie a aktivistu za práva zvierat Willa Kymlicku sa venuje vzťahu medzi ľavicou, humanizmom a hnutím za práva zvierat. O pohľade na pôvod morálky u ľudí a iných zvierat z evolučnej perspektívy píše študentka kognitívnych vied Simona Stopková. Súvislosti medzi rámcovaním subjektivity prírody a klimatickou krízou vo svojom článku načrtáva aktivista a vedúci protiuholnej kampane pre Greenpeace Slovensko Radek Kubala. Argumentačným líniám týkajúcim sa interrupcií a morálneho statusu ľudského plodu sa venuje politológ Pavol Hardoš.
Prehlbujúca sa globálna klimatická kríza a súbežný technologický pokrok sa dotýka aj vývoja umelej inteligencie. Kognitívny vedec Martin Takáč vo svojom texte približuje súčasné trendy a úskalia vývinu umelej inteligencie a hypotetické vyhliadky statusu osoby v kontextoch technológií. Michael Papcun sa zamýšľa nad trendom virtuálnych influencerov a influenceriek, Matej Sotník viedol rozhovor s experimentálnou dokumentaristkou Vierou Čakányovou o jej debutovom filme Frem, ktorý problematizuje okrem iného aj subjektivitu a umelú inteligenciu. Text o hudobnom svete kanadského hudobníka Antwooda, ktorý vo svojej tvorbe tematizuje etiku a AI, pripravil Andrej Chudý. O tom, prečo by mala byť ekocída uznaná medzinárodným právom ako zločin proti mieru, píše Laura Kovácsová. Prajeme (napriek tomu) príjemné čítanie!
