Článok je dostupný aj ako longread – v audio verzii
7/11/2020
Zdá sa, že nemožno nájsť či vymyslieť vhodnú definíciu pôdy. Ide o čosi také široké, také obsiahle, možno to najkomplexnejšie, čo si viem predstaviť. Vymyká sa akýmkoľvek diktátom formy. Pôda je čosi, čo presahuje hranice jazyka. Je taká neuchopiteľná, že jej nestačí žiadna formulácia, vzorec či forma. To ma privádza k Batailleovmu dielu L’informe: Zrušené kategórie, roztopené definície, nemožné formulácie, o ktoré je zbytočné sa čo i len pokúsiť. Batailleho nízky materializmus mi k pôde výborne pasuje. Predkladá koncept aktívnej základnej hmoty, ktorá narúša polarity: vysoký – nízky, čistý – nečistý… a destabilizuje tým základy pojmovej reality. To isté koná aj pôda, je ako matéria neoveriteľná a nehierarchizovateľná. Je základnou hmotou, je schopná destabilizovať akékoľvek normy ľudskej kultúry. Je svetom, v ktorom sa kauzalita a aktuálnosť opúšťajú v prospech neobmedzených možností konania. Je materializmom v pohybe, možno slovesom, určite však nie podstatným menom. Pôda/zemina je preto skôr výrazom ako formou, dojmom než slovom s pevne definovaným významom. Kontemplácia o pôde odhaľuje myseľ, v ktorej niet slov.
11/11/2020
Keby si ľudia uvedomovali, ako úzko je všetko prepojené s pôdou… Veda o pôde by mala byť vedou vied, univerzálnou vedou, vedou uprednostňujúcou metaleptické myslenie, intuitívnu logiku. Mala by to byť veda, ktorá zotrváva skôr v oblasti skúseností a neprechádza do racionalizácie: poeticko-filozoficko-aktivisticko-anarchistická veda.
12/11/2020
Terroir. Mám za sebou ochutnávku hliny z dvora (dúšok rozmiešanej hliny vo vode). Chuť: pripomína huby s výraznou špargľovou arómou, vôňa evokujúca hmlu, jemne dymová dochuť. Častice piesku sa mi nepríjemne odierali o zuby, ale bolo to pre mňa skôr šteklenie ako prekážka. Čosi v chuti hliny mi dalo pokyn zavrieť oči a myslieť na prasličky.
14/11/2020
Poznatky o pôde, ktoré som doposiaľ nevedela (zbierala som ich dva dni):
- Je pôda jedlá?
Áno. Na ostrove Hormuz v južnom Iráne sa pôda používa ako korenie, na výrobu omáčky alebo chleba; v Afrike sa kaolín, druh hliny, konzumuje ako pochúťka alebo na potlačenie hladu; na Haiti chudobní ľudia bežne jedia bahenné sušienky vyrobené z pôdy, soli a zvyškov zeleniny. Sušienky vyrobené z pôdy boli bežné tiež v Bangladéši (takzvaný chikor: pôda zmiešaná so zázvorovou šťavou a ružovou vodou sa usuší a vyúdi).
- Môže pôda samotná spôsobiť človeku smrť?
Áno, v pôde sa nachádza veľa patogénov. Mnoho, mnoho oportunistických húb spôsobujúcich infekcie, mnoho podlých vírusov, nespočetné množstvo baktérií a prvokov, parazitických červov a toxických pesticídov, herbicídov a antibiotík používaných v poľnohospodárstve môže zapríčiniť aj smrť.
- Môže pôda horieť?
Pôdy s vysokým podielom organických zložiek sú horľavé, ak sa zahrejú na 200 – 260 °C (ak je pôda suchá). K vznieteniu môže dôjsť aj pri nižších teplotách, to je však nepravdepodobné. Pôda s takmer nulovým organickým podielom nehorí vôbec, ale pri zahriatí na 200 °C alebo viac môže trochu tlieť.
- Má aj Mesiac pôdu?
Nie. Mesiac je celý skalnatý. Regolit.
- Má pôdu Mars?
Nie. Len minerálne látky s množstvom toxického chlóru, s veľmi malým množstvom slanej vody, bez organických látok, bez vzduchu. Regolit.
- Existuje recept na pôdu?
Áno, je ich mnoho. A jestvuje mnoho pôdnych fariem produkujúcich pôdu. Často sú dôležitou zložkou výkaly.
- Má pôda zvuk?
Áno. Nie je síce dobre počuť, ale ak dáte mikrofón do zeme a použijete zosilňovacie zariadenie, dajú sa počuť rôzne zvuky produkované pôdnou faunou.
15/11/2020
Zaujímavosti, ktoré mám na pôde rada:
- Pôda je najneusporiadanejším materiálom na Zemi (žiadne dve molekuly ornice nie sú rovnaké) – „radikálny neporiadok“.
- Hrsť pôdy obsahuje oveľa viac informácií ako povrch akejkoľvek inej planéty. Jedna hŕstka pôdy je domovom väčšieho množstva pôdnych biot, ako je ľudí na celej Zemi. V samotnej pôde je dokonca oveľa viac živých organizmov ako nad ňou, na povrchu planéty.
Hrsť obyčajnej pôdy obsahuje:
- 10 000 druhov a ohromujúcich 100 miliárd jednotlivých baktérií
- stovky druhov rias a prvokov
- viac ako 50 druhov hlístovcov, spolu 10 000 exemplárov
- až 5 000 jedincov hmyzu
- 500 druhov húb a potenciálne viac ako 50 km hubového mycélia
- červy
- pomalky
- larvy
- a mnoho iného…
- Pôda je majstrom spolužitia (má dokonalé stratégie pre symbiózu). „Jeden za všetkých, všetci za jedného“, ako traja mušketieri (či skôr trilióny mušketierov)…
- Je žijúcou smrťou (očistec, kde sa stretáva smrť a život, rozhranie medzi životom a smrťou).
- Je negentropická. Odvracia entropiu. Má silu neutralizácie (spotrebúva všetko, unifikuje, produkuje nové, mení staré na mladé, neporiadok na poriadok, mŕtve na živé, hovno na zlato – alchýmia).
- Je zdrojom obnoviteľnej energie. Nesmierne sa mi páči myšlienka nabíjať všetky zariadenia elektrickou energiou vyrobenou pôdou/v pôde pomocou mikrobiálneho palivového článku – tomu hovorím nástroj! Faktom je, že baktérie a enzýmy v pôde pôsobia ako biokatalyzátory na výrobu elektriny, ktorú môžu mikrobiálne palivové články zozbierať. Mikrobiálna elektrolýza = prírodné baktérie vyrábajú v pôde elektrinu. (Mala by som si zaobstarať podobné zariadenie. Zaujímalo by ma, či by tento princíp fungoval v kvetináči izbovej rastliny, aby som mala energiu do lampy. Čítanie pri „svetle z pôdy“ by bolo skvelé.)
- Životnosť pôdy je výrazne dlhšia ako tá naša. Výrazne. Pôda je taká zložitá, že jej tvorba trvá nesmierne dlho a zahŕňa mnoho procesov. Vytvorenie iba centimetrovej vrstvy pôdy môže trvať niekoľko stoviek až tisíc rokov (čo je vzhľadom na rozsiahlu eróziu pôdy veľmi znepokojujúce). Isté je, že nás pôda prežije a budúcnosti podá správu o našej existencii (je „fľašou“ na odkazy o našej existencii).
16/11/2020
Je zrejmé, že pôde nerozumieme dostatočne. Ostáva nezodpovedanou otázkou, a preto je taká nádherne poetická, bohatá a rytmická, ťažká, éterická, organizovaná i chaotická, že sa hodí k všetkým tým mýtickým nejasnostiam, ktoré sú zdrojom aj štruktúrou estetického a transcendentálneho zážitku. Pôda je médium, v ktorom sa všetci cudzinci milujú (je prostredím priateľstva, komunity, samosprávy, anarchie). Pôda je nevyhnutným miestom stretávania sa (stretáva sa tam všetko, živé či neživé, ľudské i neľudské, zvieracie, rastlinné, minerálne).
28/11/2020
Nemala by som premýšľať „o pôde“, mala by som premýšľať „s pôdou“. Práve myslenie prostredníctvom tohto rázovitého materiálu, nie s abstrakciami poskytovanými slovami alebo pojmami, ktoré majú ambíciu ho len obaliť. Projektovať myseľ a vnímanie do neviditeľnej dynamiky pozemných štruktúr pod nohami, sledovať pôdu, nechať ju, aby sa usadila v mozgu.
29/11/2020
Poézia je koherentná, intenzívna, celistvá, manifestujúca, konkrétna, nejednoznačná, mnohorozmerná, nepolapiteľná, významná, synestetická, systematická, komponovaná, jemná, interpretovateľná, opakovateľná, rytmická, vytrvalá, usporiadaná, flexibilná, deliteľná, rozšíriteľná, vplyvná, prepojená súvislosťami, aktuálna, aktívna, opisná, situovaná, rozpoznateľná, analyzovateľná, trvalá, udržateľná, premenlivá, konzistentná, trvanlivá, jedinečná, zjednotená, špecifická, podmienená, improvizovateľná, zapojená, konkrétna, usporiadaná, organizovaná, komplexná. Poézia sa prepožičiava emočnému výrazu, ktorý odzrkadľuje obrazy či zmyslové zážitky, ktoré presahujú malý slovný rámec, ktorý ich drží, poézia evokuje väčší vesmír. Pôda je poéziou.
30/11/2020
Keď myslím na pôdu, pohlcuje ma samovoľný zánik.
2/12/2020
Cítim akúsi amputáciu. Nikdy nevidíme, čo je pod zemou. Vidíme iba nadzemný svet. Avšak to, čo je nižšie, v pôde, je súčtom toho, čo vidíme hore, a k tomu ešte oveľa, oveľa viac. To je problém tohto všadeprítomne hladkého, odpojeného a bezlepkového ľudského sveta. Veríme iba tomu, čo vidíme. A čo je ešte horšie, vidíme iba to, čomu veríme. Život beží okolo nás a pod povrchom je nepovšimnutý. Pôda vytvára život a život vytvára pôdu. Pôda tvorí počasie. Cyklí tú istú vodu miliardy rokov. Buduje atmosféru. Vytvára priestor. Ukrýva a dáva útočisko, kŕmi, čistí, uzdravuje. Delí sa. Je to súbor do seba navzájom prenikajúcich telies. A zahŕňa to najlepšie aj najhoršie. Zbor mikroorganizmov mi spieva: Všetci ste len hrudky zeminy na rotujúcej guli. Počkaj. Prichádzame.
3/12/2020
Tvár pôdy je ako tvár dieťaťa, ktoré potajme vytvára gravitáciu. Za touto tvárou sa ozýva sila. Mäso na tvári je mäso exoplanét, dinosaurov, moje mäso a „mäso“ počítača, na ktorom píšem tieto riadky. Pôda je súborom podmienok, v ktorých všetko vzniká a z ktorých všetko pochádza. Nič nie je mimo pôdy, každý a všetko je s ňou v určitom časovom úseku identické. Spojenia, ktoré máme s naším materiálnym svetom, sú oveľa širšie, ako si myslíme. Aby sme vyživovali spojenectvo s pôdou (a všetkou hmotou), musíme najskôr objasniť jej ontologický stav. Je to krok, ktorý posúva moje myšlienky o pôde k samotnej materialite myslenia a slová, ktoré tu píšem, k samotnej plasticite jazyka.
5/12/2020
Pôda ma naučila:
Neexistuje žiadny koniec, neexistuje žiadny začiatok.
Jednota je zákon prírody.
Hovno je sväté.
Buď pri zemi.
Autorka je vizuálna umelkyňa
Výňatok z anglického originálu Soil Diary so súhlasom autorky preložila Nina Vlhová
Text v pôvodnom znení si môžete prečítať na liquiddogmas.org.
Projekt Tekuté dogmy (Liquid Dogmas) zhromažďuje a sprostredkuje vedomosti a skúsenosti odborníkov a odborníčok z rôznych kultúrnych oblastí, ale aj praktikantov a mysliteliek z iných disciplín. Vyzýva ich, aby formulovali svoje vízie, hovorili profesionálne a poeticky súčasne, skúmali hranice umeleckého jazyka a možnosti umenia presahujúce rozpad. Projekt v roku 2020 inicioval umelec a pedagóg Martin Piaček a je organizovaný prostredníctvom občianskeho združenia Verejný podstavec.
