Na ploche výstavy Vedúca skamenelina v Novej synagóge Žilina zbieram pohľadom zrnká študentskej zmesi. Zbierkové predmety sú pevné, a predsa také krehké. Ich významy migrujú z objektu na objekt, z nízkych skriniek na vysoké podstavce. Arašidy škrípu pod zubami, hrozienka sú lepkavé a rozotreté po trojrozmernom priestore. Bezprizorné či dusené v sklenených minimodeloch galérie sú rozprášené práve takým spôsobom, aby sme okúsili chvíľkový dotyk i následnú túžbu po nedosiahnuteľnom. Predstava, že zvyšky súčasnej kultúry stvrdnú, pretrvajú a stanú sa podkladom pre špekuláciu o ušlých časoch, predpokladá zakonzervovanie dnešného predporozumenia ako živej fosílie. Záujem o predĺžené ruky ľudských prapredkov je spojený s utužovaním pocitu výnimočnosti nášho vlastného druhu. Remix pozostatkov technológií a ich memetizácia sú kŕčmi. Pri konfrontácii s pästným klinom a posteriori cítime chlad, bodavú bolesť, klin kĺže, to všetko bez pomenovania. Simulované vedomie tak možno zostane len neokozmistickou utópiou a „spočítateľné ja“ zmizne po premene s ním súvisiacej infraštruktúry na divergentné zemské sféry. Viac než v skamenenie možno veriť v hnitie, počas ktorého hmota prejde do novej, nasýtenej podoby. Neduhy však preniknú do pôdy a nenávratne ju poškodia. Choroby prenášané ľudským druhom, parazitom z minulosti, budú zakúšané v reálnom čase bez potreby historiografickej konceptualizácie. Na veľký vonkajšok nie je možné dosiahnuť, neexistuje. Hroby sa netýčia v extraviláne.
Vedúca skamenelina. Kurátorka: Ivana Rumanová. Vystavujú: Prokop Bartoníček & Benjamin Maus, Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová, Juraj Gábor, Simona Gottierová & Martina Mäsiarová, Handa Gote research & development, Ema Kopincová & Matej Kopinec, Michal Machciník, Milan Mikuláštík, Peter Moosgaard & Vaporfolk, Veronika Vojtušová, Nina Závodská a neznámi autori muzeálnych exponátov
Výstava v Novej synagóge v Žiline potrvá do 14. 7. 2019.
