Šikana, zastrašovanie, diskriminácia a umlčiavanie kritických hlasov

Vláda Roberta Fica poslala do druhého čítania novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý už zľudovel pod názvom „ruský zákon“. Ľudí pracujúcich v mimovládnom sektore sme sa preto spýtali, ako predkladaný zákon vnímajú a ako by sa jeho prípadné schválenie odrazilo na fungovaní organizácie, v ktorej pracujú. Z ich odpovedí sa dozviete aj to, či je tento zákon nástrojom politickej kontroly, alebo mechanizmom na zvyšovanie transparentnosti, ako to prezentujú predstavitelia vlády.

Elena Gallová Kriglerová, riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry CVEK

Tento zákon vnímam ako mimoriadne problematický a nebezpečný. Občianske organizácie považujem za absolútne kľúčový pilier spoločnosti, ktorý  zásadnou mierou prispieva k demokracii a slobodnému fungovaniu v krajine. Navyše Slovensko sa už pred mnohými rokmi oficiálne zaviazalo dodržiavať princípy otvoreného vládnutia. To je pojem, ktorý zdôrazňuje  a podporuje zrozumiteľnú komunikáciu vlády so svojimi občanmi a spoluprácu na všetkých úrovniach vládnutia s relevantnými aktérmi, vrátane občianskej spoločnosti. Tento zákon tieto princípy hrubo podkopáva a výrazne znižuje legitimitu a dôveru v občiansky sektor. Označovať tieto organizácie za lobistov znamená výraznú stigmatizáciu, ktorá môže negatívne ovplyvniť ich vnímanie verejnosťou, ktoré je už aj tak dlhodobo podkopávané. Navyše, vysokú administratívnu záťaž a nejasné pravidlá „lobingu“ a transparentnosti neviem vnímať inak ako zastrašovanie týchto organizácií.

Naša organizácia CVEK sa už 20 rokov snaží podporovať spravodlivé politiky pre menšiny a cudzincov na Slovensku, ochranu ľudských práv a dôveru v spoločnosti. Nemáme žiadne osobné záujmy, za ktoré by sme lobovali. Nie sme pre verejné inštitúcie nepriateľom, ale partnerom. Dlhodobo spolupracujeme napríklad so samosprávami na tom, aby rešpektovali potreby rôznych zraniteľných skupín a menšín, formulujeme odporúčania pre verejné politiky.  Často nás, či už samosprávy, alebo iné verejné inštitúcie, pozývajú do rôznych pracovných skupín, k tvorbe stratégií a podobne. Ak bude takáto naša činnosť označovaná za lobing, môže sa veľmi ľahko narušiť táto krehká dôvera, ktorú roky budujeme. Nie pre nás, nie pre samotné inštitúcie, ale pre kvalitný život všetkých obyvateľov a obyvateliek Slovenska.  

Róbert Blaško, riaditeľ spojených kultúrnych centier Stanica Žilina-Záriečie a Nová synagóga

Myslím si, že zákon je protiústavný. Nejde o žiadnu transparentnosť, ale o snahu šikanovať, zastrašovať a rozkladať neziskový sektor a aktívnych občanov. Vidíme, ako pristupujú k transparentnosti predstavitelia súčasnej vlády – napríklad, ako je podpredseda vlády Robert Kaliňák transparentný pri priznávaní svojej vily v Chorvátsku. O transparentnosť im nejde. Je to najbrutálnejší atak na neziskové organizácie a demokratické princípy – nie od čias Mečiara, ale od vzniku Slovenskej republiky.  

Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu

Zákon v súčasnom znení vnímame ako diskriminačný – nové pravidlá a povinnosti nebudú platiť pre celý mimovládny sektor, niektoré organizácie (napríklad športové) budú od nich oslobodené. Ustanovenia sú nejasné, nie je zjavné, čo sa bude považovať za lobing a ovplyvňovanie verejných činiteľov – to môže byť aj kritický status na sociálnych sieťach. Vágne definovanie povinností môže viesť k ľahkému zneužitiu zákona na sankcionovanie nepohodlných mimovládok. Zákon nazýva lobingom to, čo je vo svete vnímané ako advokácia, t. j. snaha formovať legislatívu v istej oblasti (u nás boj proti korupcii), avšak nie kvôli súkromnému prospechu, ale vo verejnom záujme. Skutoční lobisti, ktorí ovplyvňujú zákon pre svoj súkromný prospech a zisk (korporáty, tabakové spoločnosti, developeri), budú na Slovensku naďalej pôsobiť bez regulácií. Preto sa domnievam, že zákon je aj v rozpore s ústavou a právom zhromažďovať sa a slobodne prejaviť názor.

Pokiaľ ide o zverejňovanie tokov peňazí v NGO a vyššiu transparentnosť, s tým problém nemáme. Naša nadácia už dnes vo výročných správach zverejňuje všetkých darcov nad 300 eur, sú nimi občania Slovenska, neberieme granty od vlád iných krajín ani od slovenskej, aby sme ju mohli kontrolovať nezávisle. Naopak, upozorňujeme na to, že niektoré neziskovky na Slovensku pôsobia v „šedej zóne“ a porušujú zákon, napríklad prevádzkovatelia dezinfowebov sa skrývajú za občianskymi združeniami. Písali sme o tom tu.

Katarína Batková, riaditeľka VIA IURIS

Predkladaný pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý v parlamente visí už rok, vnímame veľmi negatívne. Môže mať vážne následky na fungovanie mnohých občianskych organizácií, môže ich odradiť od verejného angažovania sa a vyjadrovania – keďže to môže byť považované za lobing – a od zakladania nových združení. VIA IURIS je odborná právnická organizácia, ktorá často vstupuje do verejného priestoru, či už publikovaním analýz, alebo vyjadrovaním sa k otázkam právneho štátu a ochrany životného prostredia. Z aktuálneho znenia návrhu zákona však nevieme povedať, čo všetko z toho, čo robíme, bude považované za lobing. Obávame sa, že by sme mohli byť terčom zvýšenej kontroly a prípadných sankcií pre naše kritické názory. V takom prípade by sme boli zaťažení nielen administratívou, ale dotklo by sa nás to aj finančne a personálne, keďže namiesto našej práce by sme museli brániť našu organizáciu, prípadne aj súdnou cestou. Transparentnosť ako odôvodnenie prijatia tohto zákona vnímame ako zámienku pre zasahovanie do činnosti organizácií, odrádzanie darcov od podpory a zastrašovanie hrozbou sankcií pre drobné porušenia zákona, ktorý je navyše nejasne napísaný. Zákon považujeme za rozporný tak s našou ústavou, ako aj medzinárodnými záväzkami Slovenska v oblasti ochrany základných práv a slobôd.

Jana Feherpataky-Kuzmová, riaditeľka Inštitútu pre aktívne občianstvo

V kontexte viacnásobných útokov na mimovládne neziskové organizácie a aktívnych občanov zo strany niektorých vládnych predstaviteľov existuje opodstatnená obava, že predložený zákon môže pôsobiť ako nástroj šikany. Mimovládne organizácie dlhodobo vykazujú vysokú mieru finančnej aj hodnotovej transparentnosti, či už prostredníctvom výročných správ, aktuálne platných legislatívnych úprav (napr. v súvislosti s poberaním 2 %) alebo konzistentnej proaktívnej komunikácie svojej činnosti. Ak je niečo nejasné, tak je to spôsob, akým má organizácia literu (potenciálneho) zákona dodržať a ako bude v prípade jeho porušenia postihovaná tak, aby neboli porušené ľudské a politické práva na úrovni Ústavy SR a európskeho práva. Navyše, zákon komplexne nedefinuje a nepostihuje mnoho iných podôb lobingu zo strany súkromných osôb, firiem, záujmových združení a pod., a preto vyznieva ešte viac účelovo. Pevne verím, že zákon neparalyzuje, administratívne „neumorí“ a nedemotivuje zástupcov a zástupkyne občianskej spoločnosti, ale ich (nás) ešte viac spojí v úsilí o demokratickú a otvorenú spoločnosť.

Andrea Najvirtová, riaditeľka organizácie Človek v ohrození

Predkladaný zákon vnímame ako veľmi problematický, najmä jeho časť o lobingu. V Človeku v ohrození pracujú rôzni odborníci a odborníčky, napríklad na ochranu detí, zamestnávanie zraniteľných skupín alebo humanitárnu pomoc. Pracujeme priamo v teréne, priamo so zraniteľnými skupinami, počas kríz. Často nás kontaktujú samotní úradníci so žiadosťami o odborné konzultácie. Znamená to, že sa budeme musieť registrovať ako lobisti? Alebo sa jednotliví úradníci budú zdráhať kontaktovať nás so žiadosťou o konzultáciu? Podporujeme snahy o väčšiu transparentnosť, no predkladaný zákon znevýhodní najmä aktívne občianske iniciatívy, ktoré v mnohých oblastiach suplujú štát.

Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko

Zákon je snahou zastrašiť, prenasledovať a nálepkovať mimovládky. Občianska spoločnosť ako nepriateľ štátu zapadá vládnej koalícii do jej intenzívne využívanej politiky démonizácie. Falošne argumentuje transparentnosťou, na túto hru by sme však pristať nemali. Mimovládne neziskové organizácie nemajú absolútne nič proti väčšej transparentnosti, pre niektoré je jej presadzovanie dokonca jadrom ich činnosti. 

Slovensko má, napriek tomu, že sa to môže niektorým predstaviteľom a predstaviteľkám štátu nepozdávať, povinnosť vytvárať čo najlepšie prostredie pre obhajobu ľudských práv, vrátane práva na združovanie – či už pre malé dobrovoľnícke skupiny, alebo väčšie ľudskoprávne organizácie. Vládni predstavitelia nemusia s ich závermi súhlasiť, ale mali by chápať, že nám, viac-menej všetkým, ide o to isté – vytvárať na Slovensku priestor pre dôstojný život pre všetkých. Navyše, tento zákon bol pripravený bez akejkoľvek zmysluplnej účasti občianskej spoločnosti, dokonca s otvoreným odporom k nej. 

V praktickom zmysle, prijatie zákona môže pre nás znamenať nadmernú administratívnu záťaž, možnú nutnosť nahlasovať každý otvorený list a petíciu ako lobing (a to možno až v počte 150, keďže napríklad pripomienky k zákonom zvykneme posielať všetkému poslanectvu NR SR), vytvoriť strach pre našich podporovateľov a podporovateľky alebo zamestnanenctvo otvorene sa k nám hlásiť – z dôvodu možných vyhrážok, šikany či iných útokov. Dopadov, samozrejme, môže byť aj viac.

Fedor Blaščák, riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti

Predstavte si združenie rodičov detí s istým typom postihnutia, ktoré sa usiluje o to, aby štát preplácal výdavky spojené so starostlivosťou o tieto deti. Robia to vo voľnom čase a častokrát ani nemajú webovú stránku, na ktorej by podľa zákona mali po novom zverejňovať výkazy transparentnosti.

Predkladatelia si neuvedomili, že táto povinnosť by najviac postihla a obmedzila práve činnosť malých pomáhajúcich občianskych združení, ktoré sa tiež často snažia vstupovať do tvorby verejných politík v sociálnej, zdravotníckej alebo školskej oblasti. Pre nás veľkých, pre nadácie, ktoré majú právnikov a finančné oddelenia, to nebude zničujúce, my si poradíme. Ale tých malých – tých, čo robia služby v teréne – to má potenciál nielen odradiť, ale aj zabiť.

A neuvedomili si to z dôvodu, že zákon pripravili bez akejkoľvek diskusie s prostredím, ktoré ním idú regulovať. A že je to brutálny zásah do fungovania tretieho sektora.

Cieľom určite nie je väčšia transparentnosť prostredia, ale: diskriminácia, administratívna šikana, umlčiavanie kritických hlasov, a najmä šírenie a administrácia strachu založeného na tom, že aktívny občan za to, že sa angažuje, bude po novom riskovať problémy so štátom. Preto je legitímne to označovať za „ruský zákon“.

Ďalej, povinnosť zverejňovať mená darcov je v priamom rozpore s právom na ochranu súkromia, princípom voľného pohybu kapitálu aj ochranou osobných údajov – čo je zrejmé z rozsudku Európskeho súdneho dvora v prípade EK proti Maďarsku, ktoré túto povinnosť zaviedlo zákonom o zahraničných agentoch v roku 2017. No keďže bol v rozpore s právom EÚ, tak ho Maďarsko muselo v roku 2022 zrušiť. Je to skrátka protiústavný paškvil, ktorý nemá miesto v legislatívnom prostredí členskej krajiny Európskej únie, ako na to slovenskú vládu opakovane upozornil aj komisár pre ľudské práva v Rade Európy.

Nerozumiem, prečo tieto argumenty Rady Európy ani judikáty Európskeho súdneho dvora  predkladatelia nezohľadňujú a tvrdohlavo trvajú na svojom návrhu. Myslia si, že ak to presadia, vyhrajú. Nie. Prehrajú to. Pred dejinami aj na súdoch.  

Majo Kulich, Mier Ukrajine

Tento zákon voláme „ruský“, pretože – ako potvrdila právna analýza Via Iuris – kopíruje legislatívu z Putinovho Ruska. Je to odpísaný model, a dokonca už aj Andrej Danko sa prekecol, keď priznal, že o ňom rokovali v Moskve.

Mnohí si neuvedomujú, že mimovládne organizácie suplujú štát tam, kde zlyháva: zabezpečujú paliatívnu starostlivosť pre nevyliečiteľne chorých, pomáhajú obetiam domáceho násilia, poskytujú psychologickú pomoc mladým, chránia deti, starajú sa o ľudí bez domova, pomáhajú ľuďom v krízových situáciách, zastupujú občanov na súdoch, chránia prírodu…

Vnímame ho ako nástroj šikany a zastrašovania. Cieľom je, aby aktívni ľudia mlčali.

V našej organizácii fungujeme ako dobrovoľníci, to znamená, že prežijeme. Problémom však bude obmedzovanie našich občianskych práv, nadmerná byrokracia, kontrola našich členov, nehovoriac o odradení prispievateľov. Je to neakceptovateľné.

Pre organizácie, ktoré zamestnávajú ľudí, to môže byť devastačné. Kontrola ich fundraisingu takýmto spôsobom je absurdná.  

Transparentnosť je výhovorka. Ak by vláde skutočne išlo o transparentnosť, zverejní, čo Fico dohodol v Moskve. Zverejní, komu idú peniaze z proruských občianskych združení a kto ich riadi. Toto je nástroj politickej kontroly. Otvorený útok na aktívnych občanov. Mečiar to robil potichu. Táto vláda to robí nahlas a bez hanby. A tým je to ešte nebezpečnejšie.

Michal Kišša, výkonný riaditeľ Nadácie Pontis

V prvom rade návrh zákona s jeho pozmeňujúcimi návrhmi vnímam ako politický odkaz voličom, nie ako snahu odborne riešiť nejaký problém. Ak by predkladateľom skutočne záležalo na regulácii lobingu, ktorú vôbec neodmietame, alebo na transparentnosti, tak sa s občianskymi organizáciami stretnú a spoločne nájdeme riešenie. Keďže však ide o poslanecký návrh zákona, neprebehlo k nemu prakticky žiadne pripomienkové konanie ani odborná diskusia. V rámci Platformy za demokraciu sme viackrát ponúkali diskusiu, avšak bez odozvy. Samotný zákon je pripravený zle a jeho skutočným cieľom je odradiť ľudí od participácie na kontrole politikov a političiek a zahltenie organizácií zbytočnou byrokraciou, aby nemali čas venovať sa svojej činnosti.

Filip Kakara, generálny manažér kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik

Pozmeňujúci návrh zákona poslanca Adama Lučanského predstavuje vážny zásah do činnosti neziskových organizácií na Slovensku a ako taký by mal mimoriadne negatívny dopad aj na fungovanie Tabačky Kulturfabrik a občianskeho združenia Bona Fide, ktoré je jej zriaďovateľom.

Zavedenie tzv. výkazu o transparentnosti a ďalších nových administratívnych povinností bude predstavovať veľkú personálnu a finančnú záťaž. Pre organizáciu ako Tabačka, ktorá už teraz funguje s limitovanými zdrojmi, to môže viesť k obmedzeniu programu alebo prepúšťaniu zamestnancov.

Zverejňovanie osobných údajov darcov a partnerov môže viesť k ich odrádzaniu od spolupráce. Ohrozuje sa tak dôvera, na ktorej stojí činnosť Tabačky a jej schopnosť zabezpečovať financovanie z rozmanitých zdrojov.

Nejasne definované a široké kontrolné právomoci Ministerstva vnútra SR a iných úradov predstavujú hrozbu svojvoľných a selektívnych kontrol, ktoré môžu byť zneužité na umlčanie kritických alebo angažovaných organizácií.
Tabačka čerpá prostriedky z grantových schém EÚ a zahraničných partnerov. Nový zákon ju môže stigmatizovať ako „zahraničnú“ organizáciu, čo ohrozí jej povesť, verejnú podporu a partnerstvá.

Zákon dáva ministerstvu vnútra možnosť jednostranne rozpustiť občianske združenie. V praxi by tak mohla byť zlikvidovaná celá inštitúcia na základe subjektívneho rozhodnutia úradu.

Tabačka je známa svojou angažovanosťou, verejnými diskusiami a podporou kritického myslenia. Navrhovaný zákon by viedol k autocenzúre a strate odvahy otvárať spoločensky citlivé témy.

Pozmeňujúci návrh tak predstavuje reálnu hrozbu pre slobodu a nezávislosť kultúrnych a občianskych inštitúcií ako je Tabačka Kulturfabrik. Jeho prijatie by znamenalo krok smerom k obmedzeniu demokratického priestoru a pluralitnej diskusie na Slovensku. Tabačka sa preto pripája k hlasom občianskej spoločnosti, ktoré vyzývajú na stiahnutie alebo prepracovanie tohto návrhu v súlade s ústavnými princípmi a medzinárodnými štandardmi.