Príklon k Západu, ale aj túžba po neutralite

Čo ukázal prieskum o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska?

1. 4. 2025

Portrétna fotografia Petra Weissa — Peter Weiss

Slovensko zažíva protesty proti spochybňovaniu orientácie na EU a proti ťahaniu nášho štátu do ruského sveta pod heslom „Slovensko je Európa“. Po nástupe D. Trumpa došlo k dramatickej zmene medzinárodnopolitickej situácie a k rokovaniam „koalície ochotných“, na ktorých sa riešili otázky uchránenia štátnej suverenity Ukrajiny a posilnenia obranyschopnosti Európy, aby bola dostatočne odstrašujúca pre recidívy imperialistických výbojov Ruskej federácie, a na ktoré nebola Slovenská republika pozvaná.

Prekvapivé výsledky

V tejto atmosfére neistoty stoja za pozornosť výsledky prieskumu, ktorý uskutočnil think tank Fórum budúcnosti s agentúrou Focus medzi 3. a 6. marcom 2025. Jeho cieľom bolo odstrániť dohady, politické manipulácie i mediálne skreslenia o tom, ako slovenskí občania vnímajú geopolitickú orientáciu krajiny.

Vzhľadom na otvorené sympatie vlády k Rusku a jej stabilné preferencie prieskum – pre mnohých – prekvapivo ukázal, že k západnej (EÚ) orientácii sa hlási až 63,5 % voličov a k východnej, proruskej iba 19,2 %. Nevedelo sa vyjadriť 17,3 %.

Na otázku „Aký je váš názor na zahraničnú politiku súčasnej Vlády SR“ odpovedalo rozhodne pozitívne iba 9,6 % respondentov, skôr pozitívne 23 %, spolu teda asi tretina opýtaných. Negatívny názor malo 54,8 %.

Na otázku, či má alebo nemá Slovensko ostať členskou krajinou NATO, takmer 71 % respondentov odpovedalo pozitívne, iba 18,4 % negatívne, čo je zrejme najvyššie skóre v prospech NATO v dejinách podobných prieskumov.

Väčšinovú podporu získala aj účasť Slovenska v „koalícii ochotných“. Na otázku „Na stretnutí európskych lídrov a predstaviteľov NATO a EÚ v Londýne sa začala formovať „koalícia ochotných“ krajín, ktoré sa chcú intenzívnejšie a spoločne podieľať na európskej obrane. Podporujete aktívnejšiu účasť Slovenska na spoločnej európskej obrane v rámci EÚ a NATO alebo ste proti?“ kladne odpovedalo až 54,4 %, proti bolo 31 %.

Na otázku „Do akej miery sa obávate, že by účasť Slovenska na spoločnej európskej obrane mohla mať pre Slovensko negatívne dôsledky“, odpovedalo pozitívne iba 39,2 %, až 50,7 % sa tejto účasti neobáva, nevedelo 10,1 %.

Na otázku, či Rusko predstavuje pre Slovensko bezpečnostnú hrozbu, odpovedalo pozitívne 51,5 %, negatívne 38,6 %, nevedelo 10 %.

Sociológ Michal Vašečka vyvodil z týchto odpovedí 8. marca v denníku Sme tento záver: „Už prvý pohľad na výsledky výskumu, bez hlbších analýz na úrovni druhostupňového triedenia, poukazuje na to, že Robert Fico a jeho vláda ide vo svojich krokoch, rozhodnutiach a celkovej logike svojej zahraničnej politiky proti väčšinovému názoru, vôli a potrebám Slovenska.“ A dodal, že „celkovo výskum Future Slovakia Forum ukázal, že súčasná vláda svojou zahraničnou politikou nereprezentuje vôľu a túžby väčšiny obyvateľov Slovenska.“

Mohlo by sa teda zdať, že žiaden „odskok“ k Rusku nám nehrozí a že protesty „Slovensko je Európa“ nadhodnocujú takéto riziko.

Neutrálna krajina či chytrý čierny pasažier?

Ďalšie odpovede však validitu tohto predpokladu podkopávajú. Pozoruhodná je najmä reakcia na otázku „Vo všeobecnosti podporujete myšlienku, že by Slovensko malo byť vojensky neutrálnou krajinou alebo sa domnievate, že by malo byť súčasťou vojenských aliancií (ako je NATO)?“ Takmer polovica opýtaných – 49,8 % – sa vyslovila za neutralitu a len 40 % za účasť vo vojenskej aliancii, hoci predtým sa až 71 % respondentov vyslovilo v prospech nášho členstva v NATO.

Ak sa pozrieme na tieto odpovede z hľadiska inklinácie respondentov k politickým stranám, tak najväčšiu podporu má neutralita u voličov Republiky – 80,5 %, Smeru – 71,2 %, SNS – 70 %, Hnutia Slovensko – 51,1 %, Hlasu – 48,8 %. Naopak, najmenej podporujú neutralitu voliči PS – 15,6 %, SaS – 23,3 %, KDH – 29,4 %.

Ešte výraznejšie sa príklon k neutralite prejavil pri otázke „Vo všeobecnosti, aký postoj by malo Slovensko zaujať k vojenským konfliktom v susedných krajinách?“ 29,5 % chce, aby zostalo neutrálne, 49,5 % je za poskytnutie humanitárnej pomoci, ale nechce sa zapájať do vojenských akcií, len 12 % by bolo ochotných podporiť vojenské riešenie podľa medzinárodného práva.

O inklinácii k neutralite nepriamo vypovedá aj prístup voličov k výdavkom na obranu. Nezvyšovať ich a ponechať na súčasných 2 % chce 49,6 % respondentov, zvýšiť mierne na 2,5 % HDP 27,3 %, zvýšiť výrazne na 3 % HDP a viac chce 10 % respondentov. Tento postoj je proti požiadavke Trumpovej administratívy zásadne navýšiť výdaje členských štátov NATO, ale aj proti objektívnym trendom zvyšovať výdavky na obranu v dôsledku oslabenia americkej vojenskej prítomnosti v Európe a potrebe vybudovať efektívnu európsku obranu. Obyvateľstvo SR chce naďalej zostávať v pozícii chytrého čierneho pasažiera v NATO, a zároveň podlieha ilúzii, že neutralita znamená vydávať menej prostriedkov na obranu, pričom pohľad na donedávna neutrálne Fínsko a Švédsko ukazuje, že to tak nie je.

Na silný príklon k neangažovanosti, pozeraniu sa na vývoj v susednom štáte „z boku“, poukazujú aj odpovede na otázky o pomoci vojne čeliacej Ukrajine. Vzhľadom na dlhodobú podporu parlamentných aj mimoparlamentných opozičných politických strán Ukrajine brániacej sa ruskej agresii, vzhľadom na ich ostrú kritiku falošnej mierovej politiky Smeru „ani náboj na Ukrajinu“ a ich presadzovanie pokračovania vojenských dodávok na Ukrajinu a podporu politiky EÚ a NATO v tejto oblasti je akceptovanie vojenskej podpory Ukrajiny opozičnými voličmi prekvapivo nízke. Vojenskú podporu Ukrajine schvaľuje len 13,3 %, voličov KDH, Slovenska 23,3 %, SaS 40 %, PS 48,9 % a Demokratov 50,2 %.

Značne paradoxné sú aj pohľady respondentov na podporu členstva Ukrajiny v EÚ, ak vychádzame zo spomínanej dvojtretinovej prozápadnej orientácie občanov SR a iba sotva 20 % inklinácie k Rusku. Za integráciu susednej Ukrajiny do EÚ sa vyslovilo iba 34,4 % opýtaných, proti bolo až 51,2 %. A to napriek tomu, že prínosy vstupu Ukrajiny do EÚ by boli pre Slovensko jednoznačné. Tak Hegerova, ako aj Ficova vláda sa opakovane vyjadrili v prospech jej integrácie.

Odmietanie prijatia Ukrajiny do NATO je ešte rozhodnejšie. Za bolo iba 17,1 % oslovených, proti bolo až 57,5 %. Táto mizivá podpora neprekvapuje u voličov SNS, Smeru, Hlasu a Republiky. U sympatizantov opozičných strán (KDH 5,2 %, Demokrati 20,5 %, SaS 30,9 %, PS 35 %), ktoré vstup Ukrajiny do NATO ako bezpečnostnú garanciu pred ďalším ruským útokom podporujú, je však toto číslo nízke.

Radikálnejší než fašisti

Ak sa pozrieme na výsledky výskumu komplexne, môžeme sformulovať nasledujúcu hypotézu: Naoko väčšinová inklinácia k EÚ a NATO, ako aj k vznikajúcej iniciatíve „koalície ochotných“, nie je spojená s pripravenosťou občanov priniesť pre udržanie takejto orientácie aj isté obete alebo aspoň preukázať názorovú a hodnotovú konzistentnosť vo vzťahu k takémuto geopolitickému a bezpečnostnému ukotveniu Slovenska.

Prieskum ukázal, že naratívy zástancov východnej proruskej orientácie silno zasiahli aj zmýšľanie veľkého počtu ľudí, ktorí deklarujú orientáciu na EÚ a podporu iniciatíve „koalície ochotných“. Predovšetkým je viditeľná veľká príťažlivosť ideí neutrality, odmietania pomoci napadnutému susedovi aj dodávkami zbraní a prípravy na situáciu, kedy by sa Slovensko muselo brániť napadnutiu.

Potvrdilo sa tiež, že „mierová politika“ strany Smer a „suverénna slovenská zahraničná politika na všetky štyri svetové strany“ viedli k silnému zradikalizovaniu jej voličov. Ich postoje sú dokonca radikálnejšie ako postoje voličov Republiky, založenej bývalými členmi Kotlebovej fašistickej ĽSNS, a ako postoje voličov SNS, ktorej viacero nominantov vo vláde taktiež do politiky vstúpilo na kandidátke ĽSNS.

Na otázku „Chcete, aby sa Slovensko v budúcnosti orientovalo skôr na Západ, teda na krajiny EÚ, alebo skôr na Východ, teda Rusko“, až 46,2 % priaznivcov Smeru odpovedalo, že na Východ. Iba 31 % z nich sa vyslovilo za orientáciu na EÚ, 22,8 % nevedelo odpovedať. Ich antizápadný postoj je väčší ako u voličov opozičnej strany Republika. Až 38 % voličov tejto strany, teda o 7 % viac, sa hlási k západnej orientácii, k východnej 46,2 %, teda navlas rovnako ako voliči Smeru.

Voliči Smeru však súhlasia s premiérovou „suverénnou zahraničnou politikou na všetky štyri svetové strany“ takmer bezvýhradne – 84 %, nepáči sa iba 7,6 %. Voliči Republiky s ňou súhlasia na 75 %, nepáči sa 17,5 %. Priaznivcov SNS s ňou súhlasí 70,6 %, nesúhlasí 19,4 %.

Je vôbec možný konsenzus?

Aj odpovede na ďalšie otázky ukazujú, že priaznivci Smeru medzi respondentmi prieskumu vo väčšine prípadov zaujímajú krajné pozície. Medzi ich postojmi a postojmi sympatizantov Hlasu sú relatívne veľké rozdiely. Názory voličov najsilnejšej koaličnej strany Smer a najsilnejšej opozičnej strany PS na zásadné otázky zahraničnej politiky sú tak vzdialené, že je ťažko predstaviteľné sformovanie takého zahraničnopolitického a bezpečnostného konsenzu, aký vládol v 90. rokoch pred prístupovými rokovaniami s EÚ a NATO a potom dlhú dobu, vlastne až do ruskej invázie na Ukrajinu.

Svojou politikou voči ruskej agresii proti nášmu východnému susedovi vedenie Smeru nielen zdemoralizovalo veľkú časť slovenskej populácie, keď ju svojou nenávistnou rétorikou poštvalo proti obeti a zároveň vyvolalo pochopenie a sympatie pre agresora. Navyše reči, že všetci v Európskej únii, teda predstavitelia 25 štátov z 27 (s výnimkou Orbánovho Maďarska), čo pomáhajú Ukrajine dodávkami zbraní a munície, sú vojnoví štváči, že Západ môže za vzájomné zabíjanie Slovanov atď., spôsobili izoláciu Slovenskej republiky medzi najbližšími spojencami a susedmi v EÚ.

Ficovi, ktorý v roku 2017 volal po tom, aby sa SR stala súčasťou integračného jadra EÚ, sa podarilo sčasti obmeniť a sčasti zradikalizovať elektorát Smeru v prospech podpory ruskej agresie, a zároveň ho odkloniť od EÚ a jej hodnôt. Je to výsledok jeho obratu od proklamovaných hodnôt sociálnej demokracie k národno-konzervatívnej krajnej pravici, ktorý zavŕšil účasťou na trumpovskej ultrakonzervatívnej konferencii CPAC, kde sa aj hajlovalo.

Smer, ktorého preferencie momentálne oscilujú okolo 22 %, sa práve s Republikou s jej rastúcou podporou okolo 7 – 8 % a s Hlasom, ktorého preferencie oscilujú okolo hranice 10 % (ale zrejme aj s využitím zvyškových voličov SNS), chystá po (predčasných?) voľbách vytvoriť vládnu koalíciu. Vzhľadom na súčasnú patovú situáciu vo volebných preferenciách sa bude rozhodovať aj na základe ponuky zahraničnej a bezpečnostnej politiky a vnímania ochrany suverenity Slovenskej republiky v meniacich sa pomeroch v Európe a v celom svete. To, že Smer pritiahol svojich zradikalizovaných voličov k predstave o Rusku ako alternatívnom zabezpečení našej budúcnosti v Európe, nie je vzhľadom na súznenie jeho voličov s voličmi Republiky a SNS triviálny problém, ako by sa mohlo zdať z odpovedí respondentov na prvé otázky prieskumu.

Ukazuje sa, že agresívna, silnými emóciami predchnutá „mierová“ rétorika Smeru, ako aj predstavy tejto strany o mieste Slovenska pri formovaní budúcej podoby Európy po nástupe Trumpovej administratívy a po ukončení vojny na Ukrajine, zasiahli elektorát opozičných strán oveľa viac, ako sú ochotné si pripustiť. Osobitne ide o koketovanie s neutralitou Slovenskej republiky, vyhýbanie sa situácii obrany vlasti po napadnutí vojenskou silou (však ten Rus raz odíde), odmietanie pomáhať napadnutým susedným štátom aj vojensky, neochotu prakticky kooperovať s európskymi spojencami pri vytváraní novej bezpečnostnej architektúry v Európe po odchode USA atď. Na druhej strane sú voliči Smeru, Republiky a SNS voči emocionálne vlažnému zahraničnopolitickému a bezpečnostnému naratívu PS a ďalších opozičných strán jednoducho imúnni. Ukazuje sa tiež slabina v postojoch elektorátu hnutia Slovensko v niektorých dôležitých otázkach, ako aj nespoľahlivosť Hlasu pri plnení jeho deklarovaného záväzku, že bude garantom zahraničnopolitickej orientácie SR.

Je teda nad čím rozmýšľať.