Zoči-voči v Očovej

Vladimir Vladimirovič sa zobudil na vlastný výkrik odrážajúci sa od hrubých stien atómového krytu hlboko pod Gelendžikom. V hlave mu pulzovala bodavá bolesť. Znovu bol v tom sne a znovu nevidel, kto mu zozadu mieri na plešatú šedivejúcu hlavu a páli do nej jeden výstrel za druhým. Nie a nie zomrieť, ale ani sa otočiť a pozrieť útočníkovi do tváre. Snažil sa koncentrovať a postupne mu rozmazanú snovú atmosféru nahradila pragmatická kontinuita života.

Vrávoravo vstal, ale ihneď sa pošmykol na prázdnej fľaške od vodky Legenda Kremľa a spadol tvárou do vlastných zvratkov. Spomienka sa k spomienke pripájala stále logickejším reťazcom príčin a následkov. Dotackal sa do kúpeľne, umyl si tvár a zahľadel sa do zrkadla. Potom si dlho umýval ruky. Bola to jeho obsesia, odkedy… ale o tom radšej pomlčme. V kúpeľni bolo všetko čisté a vydrhnuté, zlato vyleštené. Rovnako bol uprataný aj salón a biliardová sieň. Zvratky a neporiadok sa nachádzali len v spálni, na posteli s baldachýnom a v okruhu šiestich metrov okolo nej. Služobníctvo sa už k nemu nepribližovalo, čo v podobných situáciách spôsobovalo komplikácie. Keby neodsunul Alinu do izolácie, mohla tie zvratky poupratovať ona. No nič, aj tak nie je užitočná, odkedy mu na poľovačke amurský tiger odhryzol kus penisu. Zahnal túto spomienku a sústredil sa na udalosti predchádzajúcej noci. Áno, už sa mu rozjasňuje. Oslavovali inauguráciu Trumpa. Pozval všetkých, ale takmer všetci záhadne ochoreli a ospravedlnili sa. Zbabelci.

V mysli mu defilovali ich arogantné bravčové tváre. Igor Sečin, Sergej Čemezov, Arkadij Rotenberg, Sergej Ivanov, Viktor Zubkov, Gennadij Timčenko. Iba Nikolaj Patrušev, Alexej Ďumin, Jurij Kovaľčuk a Alexander Bortnikov nesklamali. A samozrejme otravný Asad nechýba na žiadnom večierku. Nakoniec dobre, že neprišli všetci. Pätolizačské ksichty mu už liezli na nervy. Lenže ešte horšia bola samota. Doposiaľ si nahováral, že ju zvláda dobre. Zvykol si na ňu kedysi dávno, počas misie v Drážďanoch. Nie každý večer sa konali koňakové večierky. Niekedy nemal celé týždne nič na práci a len čakal na ďalšie rozkazy… 

Keby žila Konni, všetko by znášal ľahšie. Vernosť, akú mu prejavovala ona, už nemôže od ruského národa očakávať. Vlastne ju neočakával ani na začiatku vojny. Vojna, to krásne slovo. Len s ťažkým srdcom ho na rok zakázal. Vojna ho dostala k moci, vojna mu moc pomohla udržať a vojna mu ju pomôže upevniť aj nabudúce, len treba vedieť, kedy prestať. Lenže, ak prijme mier, kam bude kanalizovať hnev vlastných ukrivdených a oklamaných ľudí? V takom prípade bude musieť nekompromisne zatlačiť na Ukrajinu, aby vstúpila čím skôr do NATO. Keď nie otvorený konflikt, tak aspoň nepriateľa pri hranici potrebuje ako soľ. Západ je slabý, nejednotný, demoralizovaný a zastrašený, ale aj on stráca viac než získal. Je čas znovu pristúpiť na rokovania o mieri. A prečo nie, hoci aj na Slovensku. Určite radšej tam alebo v Maďarsku, než na Ukrajine, Poľsku či v Česku. Očová…

Ten názov mu nič nehovoril, ale Fico sľuboval, že tam je kvalitná poľovačka a sympatický starosta… Fico, ten biedny, diablom posadnutý výrastok si ani nevšimol, že sa rozpráva s dvojníkom. Je to buď idiot, alebo naopak veľmi skúsený hráč. Videl to len zo záznamu. Celé to bol zlý žart. Doma sa rozkrikuje a tu nasadí ten svoj falošný potupený a ponížený pohľad. Jakov Petrovič Goľadkin je možno tiež idiot, ale nesmierne užitočný. Zvládnuť návštevu zahraničného premiéra, stretnutie s vojnovými vdovami a ešte ho zastúpiť pri troch stretnutiach s nemanželskými synmi, kým on bol tu, v bezpečí, to je slušný výkon. Snáď vydrží dlhšie ako jeho predchodca. V posledných rokoch sa dvojníci zháňajú akosi ťažko…

Make Ocova great again!

V tej istej chvíli, presne deväťtisíc kilometrov od Gelendžiku, opúšťal prezident Trump solárium. Bol neskorý večer najdlhšieho dňa v jeho živote. Musel podstúpiť tie smiešne procedúry, prísahy a modlitby. Pozerať sa do tváre všetkým tým usmievavým, tlieskajúcim pokrytcom, ktorí ho zradia pri prvej príležitosti. Modlite sa a žehnajte Amerike. Čo iné vám už zostáva, odkedy som vyhral voľby? Tak ako po minulom víťazstve, ani teraz sa prvé týždne nezastaví. Akonáhle sa však všetko rozbehne podľa plánu, bude mať dosť času pre seba. Po niekoľkých veľkolepých intervenciách na južnej hranici, násilnom vysťahovaní migrantov, odstúpení od klimatickej dohody a pohrození európskym vazalom, bude potrebné vyriešiť vzťahy s Putinom. Nikto ho však na mierové rokovania nepozval, okrem… Okrem tej malej zemičky niekde na balkáne, ktorej názov stále zabúdal… Where is this fucking small country? Otvoril si poznámky, ktoré mu poslal Marco Rubio. Marco vedel, že mu treba všetko písať v jednoduchých bodoch. Stálo tam:

SLOVENSKO

1. Bezvýznamná krajina vo východnej Európe
2. V roku 1914 v jej západnej časti objavili náleziská ropy
3. V roku 1941 nám vyhlásili vojnu 
4. V roku 2005 sa tu konal samit Bush-Putin, na ktorom sa amerického prezidenta pokúsili krátko po prílete otráviť chlebom s vysokou koncentráciou chloridu sodného 
5. Nachádzajú sa tu zásoby zlata a striebra, ktoré si šetríme pre operáciu s krycím názvom Fuck the EU

Nič viac o tejto krajine do americkej histórie nevstúpilo. Bude musieť získavaním aktuálnejších informácií poveriť generálneho maskota svojej kampane. Ten vie zistiť o všetkých všetko.

O tri týždne neskôr sa už pozeral z okna Air Force One na zvyšky alpských ľadovcov hlboko pod sebou. Fuck Europe, zamrmlal si pre seba a usmial sa. Zakrátko začalo lietadlo klesať. Zvlnená sopečná krajina mu z lietadla pripomínala golfové ihrisko a kaldera Poľany sa javila ako dierka, kam by mohol víťazným úderom umiestniť loptičku. (I think I’m going to like it here.) Melaniu pred pristátím poprosili, aby svoj kožuch z grizlyho nechala radšej v lietadle, majú informácie od FBI, že by ju v ňom v intraviláne obce mohol niekto nechtiac zastreliť. (Yeah, I definitely like it here.) Lietadlo zakrúžilo nad zvonicou čerínskeho kostolíka a hladko pristálo na trávnatej ploche letiska Očová. Putinov prezidentský špeciál skonštruovaný voronežskou leteckou spoločnosťou už bol pristavený na letisku a ruské stíhačky krúžili nad ním. Vedľa pristávacej dráhy stáli lietadlá Aeroklubu Očová a menšie lietadlo ukrajinského prezidenta. Zelenského delegácia bola už na mieste rokovaní, ale s lietadlom ruského prezidenta niečo nebolo v poriadku. Dvere zostávali zatvorené a na oknách boli zatiahnuté pancierové rolety, čo vyvolávalo strach. Americké stíhačky aj Trumpova osobná stráž boli v pohotovosti. Vo vnútri ruského prezidentského špeciálu zatiaľ bezradne stáli dvaja agenti FSB a jeden príslušník prezidentovej osobnej stráže pri dverách na záchod. Znepokojene počúvali chrčivé zvuky a pľuvance za dverami. Vladimir Vladimirovič kľačal s hlavou nad záchodom a dávil. Koho to bol nápad dať mu rum Dictador, na ktorý nebol jeho ruský žalúdok zvyknutý? Toho traviča dá okamžite popraviť. Vtom stratil rovnováhu, zavadil rukou o ťažký záchodový poklop (celý z 24-karátového zlata) a ten mu s dunivým úderom vrazil hlavu do záchoda. Obklopila ho tma. 

Obrátenie apoštola na ceste do Damasku cez Očovú

Namiesto primitívnych východných hôrd narazil prezident Trump na takú kultúru, akú by chcel vybudovať v USA. Dedina bola už na prvý pohľad celkom vyčistená od hispáncov aj afroameričaniek a nikde nevidel jedinú feministku. Usmievali sa naňho sympatické tváre pohlavne vyhranených ľudí ako bol on sám. V dobrom rozmare sa rozhodol dať prvý prejav rovno na pristavených schodoch do lietadla. „We have so so so much in common,“ vyhlásil, „Make Ocova and US great again! I will build a big big golf course here! Ocova was always American territory, our territory, my territory…“ Vtom sa na ruskom lietadle začali konečne otvárať dvere. Za nimi sa objavili ďalšie, poodchýlené, ktorými von prenikala oslepujúca žiara, zvláštny zlatistý lúč, ktorý Trumpove soláriom zničené oči na okamih oslepil. Zaskočený prezident stratil rovnováhu a priamo cez osobnú stráž začal padať dolu schodmi. Zlatistá žiara však nikam nezmizla, len sa rozšírila cez celý obzor. Videl, ako ľudia pred tou páľavou skáču do bazénov, kričia vo vode a pomaly sa s pohľadom upreným na horiace autá a rezidencie varia. Tak ako to býva v snoch, nedali sa im rozoznať tváre, ale Trump aj tak vedel, že sú to jeho deti, bohatí priatelia a obľúbené pornohviezdy. Vydávali príšerné, nezrozumiteľné škreky, a predsa si bol istý, že so zúfalou nenávisťou kričia jeho meno. Zostúpil však oheň z neba, pohltil ich a Trump, ich zvodca, hodený bol do ohnivého a sírového jazera, kde bola šelma i falošný prorok. A tam budú mučení dňom i nocou na veky vekov.

Pomedzi výkriky sa ozýval ešte jeden pokojnejší, ale rovnako naliehavý hlas: „Why do you persecute me?“ Svetlo plameňov ešte zosilnelo.

„God, I always knew you were American,“ odpovedal Trump na volanie. „Your speech is so clear, that I can offer you a job as a host on one of my shows on Fox News. Oh God, what am I supposed to do?“

„Shut up. Sure, I’m American, but you’re not Christian anymore. Now stand up and take part in the negotiations, then go to Damascus, where they will tell you what to do next.“ Bola odpoveď tajomného hlasu. Aj bohatí budú umierať v pekelných pohromách nového klimatického a vojnového režimu? To Trumpovi nikdy nezišlo na um a neznelo to ani pravdepodobne. A predsa to videl pred sebou. Toto je smrť? Ohnivé jazero?

Zatiaľ čo Trump prežíval zjavenie apokalypsy, v realite sa k nej svet dostal bližšie než kedykoľvek predtým. Americká delegácia vyhodnotila záhadný záblesk ako nešpecifikovaný útok ruskej strany. Nahé pupky prizerajúcich sa Detvancov v krojoch sa roztriasli od strachu a zimy. Raketové základne po celom svete boli v pohotovosti. Ruské jadrové ponorky opustili prístavy. Americké stíhačky chceli zahájiť paľbu na nepriateľskú delegáciu práve v momente, keď sa Trump prebudil a prekvapivo pokorne sa začal ospravedlňovať všetkým naokolo za nešikovnosť. Ruská strana zas priznala, že niekto nezavrel dvere na toalete a záchodový poklop mohol odraziť nepríjemný lúč svetla. Situácia sa upokojila. Rusi sa v zástupe presúvali k neďalekému miestu rokovaní. Žienky v čipkovaných brusliakoch s bielymi opleckami im náruživo mávali. Miestny poľovnícky spolok vystrelil slávnostnú salvu na všetky svetové strany.

Záznam z poľovníckej chaty

Trumpovi poradcovia si niekoľko minút po nehode všimli, že prezident prestal nadužívať prvú osobu jednotného čísla a osobné zámeno „ja“ zamenil za „my“. To ich náramne znepokojilo, ale rokovania sa už nedali odložiť. Mierová konferencia sa konala na prísne tajnom nezmapovateľnom mieste – na poľovníckej chate neďaleko Očovej. Slovenská informačná služba odporučila chatu ako jediné zaručene neodpočúvané miesto v čase nebezpečného, zo zahraničia organizovaného puču. 

Trump začal rokovania návrhom, ktorý zaskočil všetky strany. Navrhuje rozložiť NATO ako pozostatok šialenej binárnej logiky studenej vojny a integrovať Rusko do nových globálnych bezpečnostných štruktúr riadených reformovaným OSN. Ruská strana však trvala na tom, že NATO musí existovať naďalej. Jakov Petrovič Goľadkin bol absolútne zmätený. Ešte nikdy nezastupoval vodcu na takomto dôležitom rokovaní. Súčasťou delegácie bol len pre prípady núdze a preto musel improvizovať. Obyčajne nebolo ťažké sledovať Putinove myšlienkové pochody a imitovať ich, ale teraz cítil, že stráca pôdu pod nohami. Jediné, čo si pamätal z vodcovho záchodového brblania, bola veta o nutnosti pričlenenia Ukrajiny do NATO. Dvojník navyše nebol zvyknutý viesť dialóg. Celé roky buď prijímal rozkazy, alebo ich vydával. Tvrdohlavo trval na tom, že hlavná podmienka ruskej strany je vstup Ukrajiny do NATO. Nastala patová situácia, ale v tomto momente do diskusie vstúpilo grgnutie slovenského kapitána, ktorý sa predstavil ako Danko Andrejovič. Napätá atmosféra sa trošku uvoľnila a riešenia sa odrazu našli. Ukrajina sa integruje do Európskej únie a ohľadne vstupu do NATO nech sa rozhodne sama. Zelenskyj tlačí na Putina, aby si anektoval aj zničený Donbas, pretože je to zdevastovaná oblasť, kde je len uhlie, ktoré v čase klimatickej krízy nikto ťažiť nechce. Goľadkin sa bráni, že sa nevie postarať o základné potreby vlastných obyvateľov – ako by si mohol dovoliť anektovať ďalšie územia? Nakoniec sa dohodnú, že Krym zostane ruský, ale Putinove vojská sa stiahnu zo všetkých ostatných častí Ukrajiny. Južná polovica celého ruského územia sa na základe historických nárokov pripojí k Mongolsku, ktoré tu viedlo úspešnú špeciálnu obrannú operáciu v 13. storočí. Vyľudnené územie sa zmení na zelený pasienok pre mongolské kone, čím vznikne vzácny biokoridor svetového významu. Celé rokovanie trvalo iba štvrť hodinku.

Pri kávičke v závere stretnutia (kávu si hostia miešali kostičkou z medvedieho penisu), sa štátnici dohodli na úplnom jadrovom odzbrojení a prechode na bezuhlíkovú ekonomiku do roku 2030. Ani nenápadná zámena Goľadkina za svoj predobraz spitý pod obraz boží už nemohla na uzavretých dohodách nič zmeniť. 

Letieť naspať do vlasti prezidentským špeciálom by bolo po prijatých záväzkoch nevhodné. Trump sa preto rozhodol pre pešiu duchovnú púť do Damasku. Ruská delegácia na čele s reálnym Putinom zvolila grandióznejší odchod. Skrotili si a osedlali obávané podpolianske homosexuálne medvede prilákané vnadiskom k poľovníckej chate. Zmasakrovali bariéru protestujúceho progresívneho slniečkárstva a husím pochodom odišli Hrochoťskou dolinou smerom na severovýchod. 

O ďalšom osude dvojníka Goľadkina neexistujú žiadne správy. Pravdepodobne zomrel v súlade so zákonom, následkom série nešťastných nehôd, na zranenia, ktoré lekárska veda doteraz nepoznala, kontaminovaný chemickými látkami neznámeho pôvodu.