Neotravujte, tu sme pri budovaní konzervatívnej retrotópie
V deň prvého výročia teroristického útoku na Zámockej sa Právnická fakulta UK rozhodla spropagovať výzvu na esejistickú súťaž s témou „Registrované partnerstvá na Európskom súde pre ľudské práva – možnosti (a limity) konzervatívnej odpovede na rozsudky ESĽP (Fedotova)“. Súťaž organizujú spolu s Nadáciou Fides et ratio a Inštitútom Ladislava Hanusa.
Už zadanie súťaže napovedá, že cieľom organizátorov nie je poukázať na intelektuálnu chudobu „konzervatívneho“ odmietania ľudsko-právneho rámca, ktorý nevyhnutne musí priznať párom rovnakého pohlavia inštitút registrovaného partnerstva.
Naopak, ich esejistická súťaž je pozvánkou pre spriaznených radikálov predstaviť si budúcnosť, v ktorej už nebude právny štát musieť rešpektovať ideologicky nevyhovujúce práva sexuálnych menšín. Pozvánka predstaviť si svet, v ktorom jestvujú akési súťažiace „liberálne“ a „konzervatívne“ ľudské práva, miesto práv univerzálnych. Je to pozvánka predstaviť si svet retrotópie, kde „prorodinné hodnoty, dôstojnosť každého človeka a ľudské práva“ v skutočnosti nebudú platiť pre všetkých, ale len pre vyvolených.
Predsedom nedávno vzniknutej Nadácie Fides et ratio je Jozef Filko, ktorý kandidoval v septembrových voľbách za krajne pravicovú Kresťanskú úniu. Hlavným zmyslom existencie tejto strany sa javí byť práve boj proti rodovej rovnosti, sexuálnym menšinám, iným náboženstvám či zdôrazňovanie úzkeho výkladu kresťanstva na úkor ľudských práv a demokratických princípov.
Členom výkonného tímu nadácie je aj Tomáš Kováčik, dlhoročný aktivista známy svojím bojom proti reprodukčným právam a právam LGBTI menšiny.
Obaja sú súčasťou hŕstky radikálnych aktivistov, ktorí tu ostatných desať rokov mobilizujú nenávisť, popularizujú pseudovedecké argumenty a šíria konšpiračné teórie v prospech ich úzkeho doktrinálneho výkladu kresťanstva. Tento výklad im navyše slúži pre ich vylučujúcu a nedemokratickú interpretáciu konzervativizmu. Ako naznačuje aj štatút ich súťaže, dôslednú aplikáciu ich ideológie napokon vidia v protiklade k ľudsko-právnemu rámcu, na ktorom stojí náš demokratický režim.
V tomto nachádzajú zhodu aj s druhou organizáciou, ktorá stojí za súťažou. Inštitút Ladislava Hanusa patrí k hlavným intelektuálnym hýbateľom slovenského krajne pravicového konzervativizmu, ktorý si za svoj cieľ stanovil demontáž liberálno-demokratického zriadenia. Jeho predseda Juraj Šúst nie je známy len tým, že by rád zakázal rozvody, ale tiež tým, že pod patronátom predsedu NRSR Borisa Kollára organizoval tzv. Konzervatívny summit, kam pozýval prednášať hviezdy európskej a svetovej krajnej pravice, snívajúce sen o post-liberálnej budúcnosti, kde už nebudú dôsledne uplatňované ľudské práva stať v ceste ich ideológii.
Práve v ľudských právach a v ich univerzálnosti a dôslednom naplnení totiž vidia hrozbu pre svoj doktrinálny výklad, v ktorom nie je miesto ani pre rodovú rovnosť, ani pre práva sexuálnych menšín.
Nejde pritom žiaľ o prvý podobný úlet, pokúšajúci sa normalizovať radikálne a nedemokratické prúdy na akademickej pôde právnickej fakulty UK. V apríli tohto roku sa napr. mala konať diskusia „Rozdelená spoločnosť: ako z toho von“ pod záštitou pseudovedeckého a krajne pravicového „Inštitútu pre paradigmatické reformy“. Moderovať ju mal absolvent PFUK Dalibor Jurášek z konšpiračného webu hrot.info (personálne prepojeného s organizujúcim inštitútom). Debata sa nakoniec nekonala, keďže viacerí diskutujúci a diskutujúce, po oboznámení sa s reputáciou moderátora, svoju účasť odvolali.
Problémom tejto súťaže napokon nie je to, že nespĺňa parametre akejsi „apolitickosti“, čo je v demokratickej spoločnosti vždy nezmyselná a neuskutočniteľná podmienka. Problémom je to, akú politiku a aké hodnoty táto súťaž a jej organizátori reprezentujú. Sú to totiž hodnoty a politiky, ktoré nemajú na akademickej pôde, oddanej poznaniu, demokracii, ľudským právam a humanizmu, čo robiť.
Autor je politológ