Feministická divadelná teória má slovenskú premiéru. Konečne!
Feministickým divadlom na Slovensku sa zaoberalo už viacero osobností slovenskej teatrológie (napríklad Nadežda Lindovská), no prvýkrát máme možnosť držať v rukách knihu, ktorá sa v spojitosti s divadlom venuje aj rodovo citlivému jazyku či rodu samotnému. Iveta Škripková vo svojej publikácii Feministické divadlo a jeho slovenská cesta rozoberá zahraničnú feministickú divadelnú prax a porovnáva ju s tou slovenskou. Jej metóda je v skutočnosti pozoruhodná – svoje teoretické znalosti aplikuje v praxi a spätne ich opäť vyhodnocuje. Čitateľky a čitatelia z toho majú unikátny zážitok, lebo teórii môžu porozumieť i vďaka reflexii praktickej činnosti autorky.
Iveta Škripková v roku 2022 priniesla svojou monografiou vôbec prvú slovenskú publikáciu zaoberajúcu sa feminizmom a jeho prienikom do divadelnej praxe, ktorá má potenciál šíriť povedomie o feministickej divadelnej praxi. Kniha je napísaná zo subjektívneho pohľadu tvorkyne, ktorá bola dosiaľ viac praktičkou ako teoretičkou divadelného umenia (hoci môžeme dúfať, že v teoretickej činnosti bude pokračovať).
Pokiaľ by čitateľstvo Ivetu Škripkovú nepoznalo, mohla by som ho odbiť, že je dramatička, dramaturgička a režisérka. To by som ale ani zďaleka neobsiahla všetko. Škripková spolupracuje na rôznych edukačných projektoch, je riaditeľkou festivalu Bábkarská Bystrica aj Bábkového divadla na Rázcestí, kde viedla štúdio T.W.I.G.A (Theater Women Improvisation Gender Action). A práve toto štúdio je z veľkej časti témou praktického výskumu, do ktorého nás Škripková vo svojej publikácii zasväcuje.
Inscenácie štúdia T.W.I.G.A už naživo neuvidíme. Počas svojej desaťročnej činnosti však vytvorilo unikátnu platformu, v ktorej sa feministické teórie miešali s praxou (ktorú Škripková vo svojej publikácii reflektuje) a kde sa stretávala divadelná verejnosť s univerzitnými študentkami a študentami, pedagogičkami a pedagógmi a napokon aj so širšou verejnosťou a spoločne skúmali témy, ktoré najskôr pomenovali „ženskými“ a neskôr „feministickými“.
T.W.I.G.A. nadviazala na projekt Ružový a modrý svet zameraný na rodovo citlivú pedagogiku a na viaceré projekty Bábkového divadla na Rázcestí napríklad Šamanky či Predavačky príbehov. Témami projektov štúdia, boli podľa stránky divadla otázky mužsko-ženských rolí v živote človeka, rozdelenie úloh žien a mužov v súčasnom svete a stvárnenie daných úloh v umení či diskriminácia na základe rodu v spoločnosti. „Zámerom Štúdia T.W.I.G.A. bolo sformovať rodovo citlivý jazyk v divadle a podporovať nezávislý diskurz o ženách a mužoch v umení“, na čo autorky a autori využívali viacero metód: „autorské divadlo, postupy dokumentárneho divadla, prvky postdramatického divadla, cross-dressing, cross-voicing, cross-acting a gender studies“.
Skratkovité informácie, ktoré sa dozvieme o už neexistujúcom štúdiu na stránkach divadla, rozvíja Iveta Škripková vo svojej monografii Feministické divadlo a jeho slovenská cesta, kde má časť o T.W.I.G.A a jej predchodkyniach približne päťdesiat strán (a spomína ich aj v kapitolách venovaných iným témam).
Rod, feminizmy a divadlo
Publikácia teda nie je učebnicou, z ktorej by sme načerpali čisto teoretické vedomosti, ale kombináciou teórie, vysvetliviek k feministickým a rodovým pojmom a konkrétnych príkladov z autorkinej tvorby, predovšetkým z Bábkového divadla na Rázcestí.
Prvá časť publikácie prehľadne spracúva už spomenuté pojmy a problematiky, a to ako zdroje a podnety, ktoré autorku primäli k napísaniu tejto práce. Je osviežujúce držať v rukách publikáciu slovenskej autorky, v ktorej sa nachádzajú texty o rodovo citlivom jazyku, intersekcionalite, či gynokritike. Škripková v časti „(Moje) inšpirácie“ pracuje práve s týmito pojmami a venuje pozornosť aj prehľadu feministických smerov, odnoží či veľkým menám feministickej filozofie a umenia, ktoré sú pre slovenské čitateľstvo (v takejto prehľadnej forme) často nedostupné.
Autorka sa ďalej venuje feministickému hnutiu na Slovensku (a v dôsledkoch i jeho presahom do divadelného umenia), pričom upozorňuje na fakt, že dejateľky a literátky ako Elena Maróthy-Šoltésová, Terézia Vansová, Hana Gregorová, Ľudmila Podjavorinská či Božena Slančíková Timrava už vo svojom období presadzovali rôzne požiadavky, ktoré by sme v dnešnej dobe pravdepodobne nazvali feministickými. Širšie sa napokon venuje slovenskej teatrológii a feminizmom po zmene režimu až po súčasnosť.
Teoretické časti knihy, v ktorých Iveta Škripková zhŕňa modely feminizmov, základné pojmy, sociálno-spoločenské zdroje a iné, slúžia erudovaným čitateľkám a čitateľom hlavne na pochopenie jej tvorivých východísk. I táto časť je napísaná subjektívne a treba ju čítať s prihliadnutím na to, že nie je možné zhrnúť celé feministické divadlo a už vôbec nie feministické hnutie do jedinej publikácie. To, čo tu Škripková syntetizuje, sú prúdy feminizmov a feministickej tvorby, ktoré ovplyvnili ju a skrz ňu aj slovenské feministické divadlo.
Premeny nového feministického divadla
V kapitolách „Ženská a feministická tvorba v Bábkovom divadle na Rázcestí“ a „Príklady z praxe“ konfrontuje svoje teoretické vedomosti s konkrétnymi inscenáciami, „performance“ a dramatickými textami. Svoju prácu reflektuje s kritickým odstupom, vysvetľuje tvorivé postupy a prístup k ženskému (neskôr feministickému) divadlu. Škripková, ako jedna z priekopníčok feministickej divadelnej praxe na Slovensku, prináša hodnotné texty, v ktorých sama autorka často porovnáva angloamerické (prípadne iné cudzokrajné) inscenačné postupy feministického divadla s tými svojimi, ktoré zavádza na Slovensku. Komentáre k jednotlivým projektom sú zaujímavým čítaním tiež vďaka tomu, že dostávame možnosť sledovať vývoj tvorby štúdia T.W.I.G.A. v závislosti od nových autorkiných poznatkov o feminizmoch a feministickej tvorbe. Prináša náhľad do vlastného rozvoja a inšpiruje k tvorbe, pri ktorej sa netreba báť meniť svoje pohľady na svet, dovzdelávať sa.
Popri samotných inscenáciách a ich procesoch opisuje aj sprievodné aktivity na, ktoré boli dané projekty úzko napojené. Venuje sa predovšetkým spolupráci s rozličnými odborníčkami a odborníkmi, spisovateľstvom, feministickou a vzdelávacou a publikačnou organizáciou ASPEKT, ženskou mimovládnou organizáciou bojujúcou proti násiliu na ženách Fenestra, ale aj projektom neformálneho vzdelávania a spolupráci so študentkami a študentmi banskobystrických vysokých škôl. Text dopĺňajú zaujímavé fotografie mapujúce vizuálnu stránku štúdia T.W.I.G.A.
A môžete si v ňom prečítať aj autorský dramatický text na motívy príbehov žien spolupracujúcich na inscenácii gynohry Mocad(r)ámy, z ktorého je nasledujúci úryvok: „Nerada rozpráva o svojom tele. Jej telo si s ňou robí čo chce. Vyvinulo sa bez jej súhlasu. Radšej sa ním vyjadruje, než kecá hlúposti. Len tak sa kolísať. Nemyslieť na nič reálne, zavrieť oči a dovoliť telu, aby privolalo obrazy zo zátelia. Zátelie, jej modrá krajina. (…) V modrej krajine sa preháňajú hlasy, ktoré to preháňajú so slovami.“ Text sa zaoberá obyčajnými životmi obyčajných žien, ich trápeniami spojenými s pohlavím a telom, v ktorom sa narodili, spoločenskými normami, ktoré im bránia žiť tak, ako môžu žiť muži. Text prináša silnú výpoveď hlavne vďaka autenticite príbehov, špecifickým spôsobom podania každého z nich a napokon i vďaka svojej citlivosti a schopnosti odhaliť to, čo tak často zostáva v patriarchálnej spoločnosti skryté a mnohokrát neviditeľné.
Ivete Škripkovej sa podarilo vytvoriť hodnotné čítanie mapujúce tvorivý aj myšlienkový proces za množstvom angažovaných divadelných diel, ktorým zároveň čitateľstvu podsúva nové uhly pozerania sa na problematiky feminizmov, divadla a ich prepojenia. V slovenskom kontexte ide o výnimočnú publikáciu, ktorá by mohla byť priekopníčkou otvárajúcou cestu mnohým ďalším publikáciám zaoberajúcim sa feministickým divadlom, ale aj jemu samotnému. A v krajine, kde je slovo feminizmus ešte stále pre mnohých a mnohé mátohou, je nutné, aby vznikali ďalšie publikácie, ako tá, ktorú nám priniesla Iveta Škripková.
Iveta Škripková: Feministické divadlo a jeho slovenská cesta. Divadelný ústav, Bratislava, 2022
Autorka je poslucháčkou divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby