Európa (ne)zavádza sankcie
Liberálne západné demokracie, ktoré sa hlásia k základnému právu na slobodu prejavu a snažia sa zastaviť vlnu pravicového populizmu, sa pri potláčaní hnutia BDS za práva Palestínčanov zároveň naďalej spolčujú s izraelským režimom apartheidu a spriaznenými lobistickými skupinami a médiami. V Európe sú útoky na nenásilné protirasistické hnutie BDS obzvlášť tvrdé v Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Nemecku, kde sa politické a kultúrne špičky nedokázali rozlúčiť so svojím koloniálnym dedičstvom.
Pokrytectvo a rýchlosť, s akými subjekty ovládané Západom bojkotovali, vyhostili alebo inak sankcionovali Rusko a obyčajných Rusov len niekoľko dní po začatí ruskej invázie na Ukrajinu, vysiela Palestínčankám, Jemenčanom, Iračankám, Afgancom a mnohým ďalším jasný rasistický odkaz, že naše životy a práva, ako ľudí inej farby pleti, sa nepočítajú.
Hnutie za bojkot, stiahnutie investícií a sankcie (BDS – Boycott, Divestment and Sanctions) iniciovala palestínska občianska spoločnosť v roku 2005. V tom čase už bolo nad slnko jasnejšie, že bez ohľadu na stovky rezolúcií OSN, ktoré odsudzovali koloniálnu a diskriminačnú politiku Izraela ako nezákonnú, mocné západné štáty nie sú ochotné prijať opatrenia, ktoré by mohli zabezpečiť, aby Izrael rešpektoval medzinárodné právo a práva palestínskeho ľudu uznané OSN.
Základná výzva BDS palestínskej občianskej spoločnosti z roku 2005 sa inšpirovala globálnym hnutím bojkotu, ktoré pomohlo odstrániť apartheid v Juhoafrickej republike. Výzva sa obracia na organizácie občianskej spoločnosti a ľudí svedomia na celom svete vrátane uvedomelých Izraelčanov a Izraelčaniek, aby uskutočňovali nenásilné bojkoty a iniciatívy za stiahnutie investícií. Napomohli by tak vytvoreniu tlaku na štáty, aby uvalili embargo a sankcie na Izrael, kým ten nezačne rešpektovať právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie a plne dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva. Výzva BDS obsahuje tri požiadavky:
- Ukončenie okupácie a kolonizácie všetkých arabských území (t. j. palestínskeho a sýrskeho územia dobytého vo vojne v roku 1967) a odstránenie nelegálneho múru na okupovanom palestínskom Západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema;
- Uznanie základného práva palestínskych arabských občanov a občianok Izraela na úplnú rovnoprávnosť (t. j. zrušenie systému inštitucionalizovanej rasovej diskriminácie);
- Rešpektovanie, ochranu a podporu práva palestínskych utečencov a utečeniek na návrat do svojich domovov a na svoje pozemky tak, ako ho vymedzuje rezolúcia OSN č. 194.
Pod vedením palestínskeho Národného výboru BDS, najväčšej koalície palestínskych odborových, ženských a profesijných zväzov, politických strán, občianskych výborov a utečeneckých sietí, sa BDS v priebehu uplynulých sedemnástich rokov rozrástlo na celosvetové hnutie s dosahom nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch a na globálnom Juhu. Vďaka tomuto tlaku zdola viaceré americké cirkvi a európske penzijné fondy stiahli svoje investície zo spoločností, ktoré sa podieľajú na nezákonnom, koloniálnom osídľovaní území. Poškodenie reputácie a strata cenných kontraktov už prinútili spoločnosti, ako Veolia, SodaStream, G4S a HP, ukončiť alebo výrazne znížiť obchodnú účasť na izraelskom útlaku a vykorisťovaní Palestínčanov. Tlak BDS na medzinárodné organizácie prispel aj k tomu, že OSN zverejnila svoju prvú databázu viac ako 100 spoločností napomáhajúcich Izraelu pri nezákonnom osídľovaní území. A čo je najdôležitejšie, hnutie BDS prostredníctvom osvety o izraelskom režime apartheidu, osadníckom kolonializme a vojenskej okupácii (napríklad prostredníctvom každoročného Týždňa izraelského apartheidu) a aktivizáciou podpory globálneho Juhu zohralo kľúčovú úlohu pri zaradení izraelského apartheidu do agendy organizácií Human Rights Watch, Amnesty International, ako aj expertov OSN a pri mobilizácii kolektívneho tlaku na vyšetrovanie a sankcie OSN proti apartheidu.
Snahy o kriminalizáciu hnutia proti apartheidu
Izrael v snahe udržať si režim apartheidu vyhlásil v roku 2015 BDS za „strategickú hrozbu“. V obavách z izolácie a straty diplomatickej, hospodárskej a vojenskej podpory izraelské vlády a s nimi spojené lobistické skupiny odvtedy investovali obrovské finančné prostriedky do pokusov o kriminalizáciu a potlačenie tohto hnutia nielen doma, ale najmä v Severnej Amerike a Európe.
Neprekvapuje pritom, že konzervatívna pravica, ktorá sa pravidelne sťažuje na „kultúru rušenia“ najmä, ale nielen v Spojených štátoch – pričom sama len zriedkavo čelí dôsledkom protičernošského rasizmu, sexizmu a homofóbie –, je verným spojencom izraelského apartheidu pri snahách „zrušiť“ hnutie BDS za práva Palestínčanov.
Sotva si dnes možno nevšimnúť ostrý kontrast medzi reakciou Európy na ruskú agresiu voči Ukrajine a reakciou tých istých aktérov na izraelské praktiky apartheidu, osadníckeho kolonializmu a okupácie, ktoré už viac ako sedem desaťročí utláčajú Palestínčanov. Palestínsky Národný výbor BDS v tejto súvislosti v nedávnom vyhlásení vysvetlil: „Pokrytectvo a rýchlosť, s akou všetky tieto subjekty ovládané Západom bojkotovali, vyhostili alebo inak sankcionovali Rusko a obyčajných Rusov len niekoľko dní po začatí invázie na Ukrajinu, vysiela Palestínčanom, Jemenčankám, Iračanom, Afgankám a mnohým ďalším jasný rasistický odkaz, že naše životy a práva, ako ľudí inej farby pleti, sa nepočítajú. Súčasné hysterické, diskriminačné západné bojkoty uvalené na bežných Rusov na základe ich identity alebo politických názorov sú tiež v rozpore s etickými zásadami hnutia BDS.“
Ako nenásilné protirasistické hnutie za ľudské práva sa BDS dôsledne zameriava na korporácie a inštitúcie na základe ich spoluúčasti na porušovaní práv Palestínčanov a Palestínčaniek zo strany Izraela. Na rozdiel od diskriminačných bojkotov a sankcií Západu voči bežným Ruskám a Rusom sa hnutie BDS nezameriava na nikoho kvôli jeho etnickej alebo štátnej príslušnosti či pôvodu z určitej krajiny. Okrem toho sa hnutie BDS nezameriava na bežných jednotlivcov ani v prípadoch, keď sú síce spojení so spoluvinnými subjektmi, avšak nezastupujú ich.
Európske centrum právnej podpory (ELSC), ktoré poskytuje právnu ochranu ľuďom aktívnym v hnutí solidarity s Palestínou v Európe, zdokumentovalo, že väčšinou čelia útokom na základe falošných obvinení z antisemitizmu. Tieto falošné obvinenia sú zvyčajne odvodené od takzvanej pracovnej definície antisemitizmu Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu (IHRA-WDA, ďalej len „definícia IHRA“), ktorá naznačuje, že aj legitímnu kritiku politiky štátu Izrael treba považovať za prejav antisemitizmu. Hoci sa táto definícia od roku 2016 prezentuje ako nástroj na boj proti skutočne existujúcemu antisemitizmu, už dávno bola odhalená a dlho sa kritizuje ako prostriedok, ktorý vytvorili lobistické organizácie, ako sú Americký židovský kongres a Centrum Simona Wiesenthala, na ochranu Izraela pred vyvodením zodpovednosti za režim apartheidu. Napriek tomu Európska únia túto chybnú definíciu antisemitizmu silno presadzovala a väčšina členských štátov EÚ vrátane Slovenska ju prijala.
Niektoré európske vlády a parlamenty následne využívajú definíciu IHRA ako zdroj politických rozhodnutí, ktoré obmedzujú aktivizmus za práva Palestínčanov. Hoci nie sú zakotvené v právnych predpisoch, pristupuje sa k nim, akoby boli právne záväzné. Prípady útokov na BDS sú výsledkom presadzovania politík založených na definícii IHRA zo strany verejných a súkromných aktérov. ELSC poskytlo zo svojho archívu príklady reštriktívnych politík a útokov na BDS v Spojenom kráľovstve a Nemecku.
Britská politika a príklady útokov na BDS
Ministri britskej konzervatívnej strany ohlásili už v októbri 2015 nové pravidlá s cieľom zastaviť podporu hnutia BDS zo strany miestnych zastupiteľstiev, ktorá spočíva napríklad v prerušení spolupráce a sťahovaní investícií z etických dôvodov či nezadávaní zákaziek spoločnostiam zapojených do porušovania ľudských práv. Po prijatí definície IHRA v roku 2016 vláda vydala záväznú ministerskú smernicu k penzijnému systému miestnych samospráv obsahujúcu ustanovenie, že správcovia penzijných fondov miestnych samospráv nesmú „vykonávať politiku, ktorá je v rozpore so zahraničnou alebo obrannou politikou Spojeného kráľovstva“. Keď sa proti tomu chystal zakročiť najvyšší súd, minister pre bývanie, obce a miestnu samosprávu, Robert Jenrick, v septembri 2019 oznámil, že miestne zastupiteľstvá „by nemali utrácať čas a peniaze daňových poplatníkov presadzovaním vlastnej zahraničnej politiky“. Všetkým zastupiteľstvám adresoval list, v ktorom trval na tom, aby definíciu IHRA prijali „pri najbližšej príležitosti“ a používali ju „pri všetkých vhodných príležitostiach vrátane disciplinárnych konaní“. Zároveň im pohrozil, že miestne zastupiteľstvá, ktoré definíciu neprijmú, budú zaradené na verejný zoznam problematických subjektov a nemali by očakávať, že dostanú dotácie z verejných zdrojov.
V roku 2019 sa súčasná konzervatívna vláda Spojeného kráľovstva pod vedením Borisa Johnsona okrem toho zaviazala prijať zákon, ktorý „zakáže verejným orgánom zavádzať vlastné priame alebo nepriame bojkoty, sťahovanie investícií alebo sankcie proti iným krajinám“.
Vláda opakovane pohrozila aj univerzitám, že ak neprijmú definíciu IHRA, prestane ich financovať. Vo februári 2017 minister školstva Gavin Williamson v liste výkonnému riaditeľovi organizácie Univerzity v Spojenom kráľovstve (UUK) napísal, že očakáva, že definícia IHRA bude „pochopená a vždy sa bude podľa nej konať, nevynímajúc prípady podujatí, ktoré by mohli prebiehať pod hlavičkou [Týždňa] ‚izraelského apartheidu‘“. V októbri 2020 Williamson varoval prorektorov, že ak ich univerzity do decembra neprijmú definíciu IHRA, Úrad pre študentstvo (orgán na reguláciu vysokoškolského vzdelávania v Anglicku) by mohol byť požiadaný o prijatie opatrení vrátane pozastavenia „finančných tokov“ pre univerzity.
Vo februári 2017 zrušila University of Central Lancashire (UCLAN) podujatie s názvom Vyvrátenie mylných predstáv o Palestíne a dôležitosť BDS, ktoré sa konalo v rámci každoročného Týždňa izraelského apartheidu (Israeli Apartheid Week). Univerzita sa odvolávala práve na údajný nesúlad podujatia s definíciou IHRA. Študenti a študentky, ktoré podujatie organizovali, sa o jeho zrušení dozvedeli z médií, namiesto toho, aby ich informovala univerzita. Skupiny na podporu Izraela StandWithUs, North West Friends of Israel a Sussex Friends of Israel viedli proti podujatiu online kampaň.
V tom istom mesiaci organizácia Students for Justice in Palestine naplánovala podujatie v rámci Týždňa izraelského apartheidu na University College of London (UCL). Univerzita dostala sťažnosť od organizácie Academic Friends of Israel, ktorá podujatie spochybnila s odvolaním sa na vládou prijatú definíciu IHRA. Univerzita následne podujatie zrušila s uvedením procedurálnych dôvodov.
V rámci Týždňa izraelského apartheidu 2017 mala historička Marika Sherwood, ktorá prežila holokaust, vystúpiť na Manchesterskej univerzite s prednáškou s názvom Robíte Palestínčanom to, čo nacisti robili mne. Pred podujatím však na univerzite intervenovali izraelskí diplomati opierajúc sa o definíciu IHRA. Univerzita následne stanovila dodatočné podmienky: názov prednášky sa musí zmeniť; prednášku uvedú osoby, ktoré vyberie univerzita; prednáška nebude mať žiadnu verejnú publicitu, bude sa zmieňovať výlučne v akademickom prostredí ; prednáška bude nahrávaná. Sherwood odmietla obvinenie, že pôvodný názov prednášky je antisemitský, pričom vysvetlila: „Nemôžem povedať, že som Palestínčanka, ale moje skúsenosti z detstva nie sú nepodobné tomu, čo v súčasnosti zažívajú palestínske deti.“
Iba v roku 2021 ELSC obhajovalo viac ako dvadsať osôb z akademickej a študentskej obce v disciplinárnych konaniach, ktoré viedli britské univerzity v reakcii na falošné obvinenia z antisemitizmu. Údajne antisemitské výroky sa nachádzali v akademických prácach a príspevkoch na sociálnych sieťach, ktoré sa zaoberali izraelským útlakom Palestínčanov či sporom o antisemitizme v britskej Labouristickej strane. Vo všetkých prípadoch univerzity otvorili formálne disciplinárne konania bez predchádzajúcich rozhovorov s dotknutými akademikmi či študentkami. Univerzity tiež jasne uviedli, že na určenie toho, či išlo o prejavy antisemitizmu, sa použije definícia IHRA. Právna pomoc ELSC v spolupráci s britskými právnikmi a právničkami viedla k zamietnutiu všetkých sťažností. Napriek tomu tieto disciplinárne konania spôsobili falošne obvineným študentom a akademičkám vážnu emocionálnu ujmu a poškodenie dobrého mena.
Nemecká politika a príklady útokov na BDS
V septembri 2017 nemecká spolková vláda, v tom čase tvorená koalíciou konzervatívnej CDU-CSU a sociálnodemokratickej SPD, schválila definíciu IHRA. V tom istom roku už mestské zastupiteľstvá vo Frankfurte nad Mohanom a Mníchove použili definíciu IHRA na odôvodnenie uznesení s názvom Žiadny priestor pre antisemitizmus – aktívne vystupovanie proti BDS a Proti všetkým formám antisemitizmu – žiadna spolupráca s antisemitským hnutím BDS. Na základe lži, že hnutie BDS vyzýva na bojkot Židov a štátu Izrael, ktorý je podobný nacistickému, tieto uznesenia vyzývajú na odopretie mestských priestorov a financovania každému, kto podporuje BDS.
Do roku 2019 prijalo podobné uznesenia proti BDS najmenej desať veľkých nemeckých miest a tri krajinské snemy. Po nich nasledovalo 17. mája 2019 neslávne známe uznesenie Nemeckého spolkového snemu proti BDS, ktoré vyvolalo ostré protesty nielen zo strany palestínskej občianskej spoločnosti, ale aj progresívnych židovských a izraelských akademikov a akademičiek a expertov OSN na ľudské práva. Zástupcovia a zástupkyne takmer všetkých parlamentných strán sa totiž uzniesli, že miestnosti a zariadenia v spolkovej správe nebudú poskytované organizáciám a skupinám, ktoré podporujú BDS, a vyzvali spolkovú vládu, aby nepodporovala podujatia hnutia BDS a skupín podporujúcich jeho ciele a aby sa zdržala financovania projektov, ktoré propagujú bojkot Izraela alebo aktívne podporujú hnutie BDS.
Dôležité je zdôrazniť, že žiadne z týchto nemeckých uznesení proti BDS nie je zákonom. Ide skôr o vyjadrenie názoru zastupiteľstiev na miestnej, krajinskej a spolkovej úrovni. Avšak hoci nie sú právne záväzné, majú podporu drvivej väčšiny nemeckých politických a kultúrnych špičiek, preto sú všeobecne vnímané ako autoritatívne – a aj sa podľa nich koná – na celospoločenskej úrovni.
V apríli 2018 Klaus Ried, nemecký občan žijúci v Mníchove, požiadal Mestské múzeum v Mníchove o poskytnutie miestnosti na verejnú diskusiu na tému Do akej miery obmedzuje Mníchov právo na slobodu prejavu? – Uznesenie mestského zastupiteľstva [proti BDS] z 13. decembra 2017 a jeho dôsledky. Mestské múzeum Riedovu žiadosť zamietlo s odôvodnením, že ako mestský subjekt je predmetným uznesením viazané, čo vylučuje aj využitie mestských priestorov na diskusiu o tomto uznesení. Ried proti rozhodnutiu namietal, ale na správnom súde v Mníchove neuspel. Vyšší bavorský správny súd v odvolacom konaní zrušil rozhodnutie nižšieho súdu a objasnil, že odmietnutie prístupu do verejných zariadení pre podujatia súvisiace s BDS len z dôvodu očakávania, že na nich zaznejú nepohodlné názory, predstavuje porušenie základného práva na slobodu prejavu. Spolkový správny súd tento rozsudok potvrdil v januári 2022.
V auguste 2019 požiadala Skupina pre židovsko-palestínsky dialóg (JPDG) v Mníchove o prenájom konferenčnej miestnosti od združenia Caritas na verejné podujatie s nemeckým novinárom z časopisu Der Spiegel. Caritas zmluvu o prenájme pôvodne podpísal, ale následne ju vypovedal v reakcii na námietky vplyvného bavorského proizraelského lobistu. Vo vysvetlení svojho rozhodnutia Caritas uviedol, že sa považuje za subjekt viazaný uznesením Spolkového snemu proti BDS a organizátori podujatia sú súčasťou hnutia BDS, preto by im nemala byť poskytnutá žiadna podpora. JPDG sa obrátila na krajinský súd v Mníchove. Súd rozhodol, že uznesenie Spolkového snemu proti BDS nie je zákonom a neodôvodňuje porušenie práva na slobodu prejavu. Preto nariadil Caritasu, aby uzavretú nájomnú zmluvu rešpektoval a poskytol svoju konferenčnú miestnosť JPDG na plánované podujatie.
V lete 2019 mesto Bonn informovalo Palestínsku komunitu Bonn, Nemecko-palestínsky ženský zväz a Nemecko-palestínsku spoločnosť, že im na základe svojho uznesenia proti BDS zakazuje účasť na festivale Vielfalt 2019. Správny súd v Kolíne nad Rýnom v ich prípade rozhodol, že zákaz porušuje ústavné práva na slobodu prejavu a rovnosť. Súd tiež vysvetlil, že „návrhy [proti BDS] … sú politickými uzneseniami alebo vyjadrením politickej vole,“ a že „tieto návrhy samy osebe nemôžu zo žiadneho právneho hľadiska odôvodniť obmedzenie existujúceho zákonného práva“. Súd preto nariadil mestu, aby združenia na festival pripustilo.
Berlínsky spolok Židovský hlas za spravodlivý mier na Blízkom východe (Die Jüdische Stimme für gerechten Frieden in Nahost, JS) mal bankový účet v nemeckej Bank für Sozialwirtschaft. V dôsledku očierňujúcej kampane proizraelských lobistických skupín, ktoré obvinili JS i banku z antisemitizmu v zmysle definície IHRA, banka v roku 2016 prvýkrát zrušila účet JS. Po dialógu s JS sa však presvedčila, že podpora hnutia BDS zo strany JS nespochybňuje existenciu štátu Izrael, a účet opäť otvorila. Za opätovné otvorenie účtu bola znovu obvinená z antisemitizmu a konfrontovaná s uznesením Spolkového snemu proti hnutiu BDS, preto v roku 2019 požiadala o odborné stanovisko, či by sa táto židovská organizácia mala alebo nemala považovať za antisemitskú. Keď poverený nemecký expert nakoniec odmietol vyšetrovať židovský spolok pre antisemitizmus, banka požadovala formálne vyhlásenie, v ktorom by sa JS dištancoval od hnutia BDS. Keďže JS takéto vyhlásenie odmietol poskytnúť, banka sa rozhodla k 31. decembru 2019 jeho bankový účet zrušiť natrvalo.
Ruhrtriennale je umelecký a hudobný festival, ktorý financuje spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko. V roku 2020 naň bol pozvaný Achille Mbembe, uznávaný africký akademik zaoberajúci sa postkolonializmom, aby predniesol otvárací prejav. S odvolaním sa na nemecké uznesenia proti BDS poslanec krajinského snemu a spolkový komisár pre antisemitizmus rozpútali verejnú polemiku o tom, či by malo byť pozvanie profesora Mbembeho zrušené kvôli „antisemitským výrokom v jeho prácach“ a jeho podpore hnutia BDS. Profesor Mbembe nakoniec otvárací prejav nepredniesol, pretože pre pandémiu bol v roku 2020 festival zrušený. Incident však vyvolal množstvo nesúhlasných stanovísk a protestov proti cenzúre v umeleckej a akademickej sfére.
Žiadny z týchto útokov nemôže celosvetové hnutie BDS za slobodu, spravodlivosť a rovnoprávnosť pre Palestínčanov odradiť. Čoraz viac súdnych rozhodnutí potvrdzuje, že hnutie BDS je chránené základným právom na slobodu prejavu. Iróniou je, že súčasná vlna bojkotov a sankcií voči Rusku zo strany subjektov ovládaných Západom nadôvažok búra všetky výhovorky, ktoré Izrael a európski apologéti jeho režimu apartheidu šíria, aby umlčiavali palestínske volanie po spravodlivosti a vyvodení zodpovednosti.
Autorka je nezávislá politická analytička so zameraním na Blízky východ, ľudské práva a medzinárodné právo, členka predstavenstva ELSC. Žije v Palestíne.
Z angličtiny preložila Elena Teplanová