Čakry, lapače snov a zlatí budhovia

Možno ste okolo nich niekedy prešli po ulici. Nenápadné obchodíky, z ktorých sa ozýva pokojná hudba plná zvukov tibetských mís a šíri sa vôňa vonných tyčiniek. Niektorí ľudia nad takýmito miestami pokrútia hlavou, iní si sem tajne chodia obzerať obrie ametysty a ďalší  tu veselo míňajú svoje výplaty. Aký je však svet ezoterických obchodov zvnútra? Odpoveď môže načrtnúť nasledujúca reflexívna reportáž, ktorá vychádza z trojmesačnej skúsenosti predavača v nemenovanom „ezo“ obchode v Českej republike

.

Miesto na kontempláciu

Prvý mesiac práce sa niesol nielen v znamení zvykania si na režim v obchode, ale primárne v zoznamovaní sa s jeho klientelou. Navštevovali ho pomerne rôznorodé skupiny ľudí, z ktorých si každá kupovala rozličné veci z ponúkaného sortimentu. Nie je totiž ezoterika ako ezoterika. Samotný termín je moderný konštrukt. Používa sa ako dáždniková definícia pre spôsoby poznávania reality, ktoré sú považované za pavedecké. Dualita medzi scientistickým a duchovným poznaním začala vznikať v období osvietenstva a ustálila sa počas 19. storočia. Kabala, astronómia či alchýmia sa stali „odmietnutým spôsobom poznávania sveta“ (rejected knowledge), čo do podrobností popisuje religionista Wouter Hanegraaff vo svojej knihe Esotericism and the Academy: Rejected Knowledge in Western Culture. Ak toto poznanie aplikujeme na realitu 21. storočia, výsledkom je, že v ezoterických obchodov je možné nájsť všetko od kníh o alternatívnej medicíne až po batikované tričká.

Na základe mojich pozorovaní boli jadrom klientely primárne ženy vo veku 25 až 50 rokov, muži prichádzali zriedkavejšie. Prekvapivo málo ľudí vyzeralo „alternatívne“, odhadujem, že väčšinu zákazníkov tvorili ľudia zo strednej a vyššej triedy, pre ktorých je ezoterika koníčkom či životným štýlom, ktorý im pomáha prekonávať zdanlivé duchovné vákuum „odčarovanej“ sekularizovanej, kapitalistickej spoločnosti, parafrázujúc klasika sociológie náboženstva Marka Webera. Návštevníci sa zaujímali napríklad o feng šuej, im obchod ponúkal množstvo bytových doplnkov, lapačov snov a priestor harmonizujúce krištále, ametysty či ruženíny. Dobre sa predávalo aj množstvo rôznych vydymovacích zmesí, šalvia či vonné tyčinky. Tie sa používajú na vyladenie energie obydlia počas meditácií či na jeho očistu od negatívnych energií. Ježiško pribitý na kríži, ako ochranca priestoru, a svätená voda nie sú v súčasnom svete to pravé orechové pre každého.

Čítaš, čítam, čítame

Na odbyt išli aj rôzne knihy. Počas môjho pôsobenia v obchode bola veľkým hitom trilógia Marcelka z hôr. Rozpráva príbeh o žene z Česka, ktorá sa odsťahovala na slovenskú samotu, kde spoločne so svojím partnerom dosiahla, podľa vlastných slov, osvietenie. Jednotlivé knižky vo forme rozhovorov odhaľujú múdrosť nadobudnutú v izolácii od sveta. Predpokladám, že jej posolstvo je pre mnohých ľudí veľmi univerzálne a objavilo sa v správny čas, pretože sa drží na vrchole predajnosti aj štyri roky po mojom odchode. Dopyt bol však naozaj rôznorodý. Spomínam si napríklad na pani, ktorá v priebehu jednej návštevy vykúpila takmer všetky publikácie o tantre – prúde indického budhizmu, ktorá sa na Západe stala známa ako učenie o dosiahnutí osvietenia prostredníctvom sexu. Rovnako si spomínam na dni, kedy sa ľudia nielen priamo v obchode, ale aj telefonicky dožadovali kníh o urinoterapii – alternatívnej liečivej technike spočívajúcej v pití moču. Mali sme. Ešte väčším bestsellerom bola séria deviatich kníh s názvom Doba jedová, ktorá ponúka rôzne spôsoby, ako sa vyhnúť „jedom“ v priemyselne vyrábanej strave. Môžete sa spýtať, čo robia knihy o zdravej strave v ezoterických obchodoch. K spojeniu alternatívnej spirituality a alternatívnej medicíny došlo v 19. storočí v prostredí postupne sa sekularizujúcej a modernizujúcej západnej spoločnosti. Podľa americkej religionistky Sarah M. Pikovej už mesmerizmus (učenie o existencii univerzálnej energie prúdiacej všetkým živým) a spiritualizmus (viera v možnosť komunikovať s duchmi mŕtvych) ponúkali liečbu prostredníctvom mentálneho ovplyvňovania kvapalín v tele a rád prijímaných od médií, ktoré odporúčali liečivé masti či bylinky. Ezoterické obchody v nadväznosti na túto tradíciu predávajú pomerne veľké množstvo literatúry o alternatívnej medicíne, ale aj rôzne ekologické čistiace prostriedky, ručne vyrábané mydielka a šampóny, vonné olejčeky a liečivé čaje.

To však nie je jediná funkcia týchto obchodov. Množstvo ľudí sa tu zastavovalo „nasávať“ atmosféru. Hádam každá ezoterická predajňa, ktorú som zatiaľ navštívil, si potrpí na vytváranie harmonického ducha priestoru. Častým pomocníkom je hudba, ja sám som mal od majiteľky prikázané neustále púšťať rôzne cédečká. Prípadne sa zapaľujú vonné tyčinky, ktoré rozvoniavajú po priestore. Bolo evidentné, že veľa ľudí si po práci či počas voľnej chvíle prišlo „nasať vesmír“, trochu oddýchnuť a pobudlo v obchode aj 30 minút. Niektorí radi poklebetili o duchovne, iní sa len obzerali. V porovnaní s okolitým hektickým svetom predajňa vskutku pôsobila ako oáza, v ktorej človek môže na chvíľu spomaliť. A niečo kúpiť.

Lacno nakúpiť, draho predať?

Stačilo mi relatívne krátke obdobie strávené v obchode, aby som pochopil, že predaj ezoterických kníh a pomôcok je podnikanie ako každé iné. Na nákladoch sa šetrí, aby bol čistý zisk väčší. Majiteľka zamestnávala na dohodu s pohyblivou mzdou dvoch zamestnancov – tzv. dohodárov. Zmýšľanie poháňané víziou zisku bolo viditeľné aj na predávanom tovare. Ako mi raz povedala majiteľka – nakúpiť za čo najnižšiu cenu a predať s čo najväčším ziskom. Na tom, samozrejme, nie je nič zlé. Môže to však viesť k nižšej kvalite predávaného tovaru či k podriadeniu sa (ne)vkusu väčšej masy zákazníkov.

Veľmi populárne boli tiež reprodukcie duchovných obrazov jedného českého maliara. Ich estetická kvalita bola podľa mojej mienky otázna, ale „proti gustu žiaden dišputát“. Problém som videl niekde inde. Nepredávali sa originály, ale iba zarámované kópie v skle. A to za prekvapivo vysokú cenu, ktorú boli ľudia ochotní platiť za fotku s údajným duchovným presahom. Do podobnej kategórie „esteticky“ zvrhlých predmetov patrili anjelici z krištáľu a ruženínu či trblietavé pozlátené feng šuej bytové doplnky za nízke ceny.

Podobne ekonomicky sa pristupovalo aj ku nákupu minerálov. Ich základnými ezoterickými funkciami býva už zmienená ochrana priestoru alebo slúžia ako pomôcky pri meditácii. V každom „ezo“ obchode tvoria jadro sortimentu. Majiteľka ich nakupovala na rôznych veľtrhoch, kde sa už poznala s niektorými veľkopredajcami. Tam nakúpila minerály za čo najnižšie ceny, s prihliadnutím na to, čo sa aktuálne predáva či chýba v obchode. Dokúpila ešte zopár kvalitnejších kameňov pre solventnejších klientov spoločne s kovovými anjelmi od umeleckého kováča. Nedá sa teda povedať, že predávala iba brak či ezoterický gýč – rád spomínam napríklad na nádherné lapače snov či ručne robené tričká. Lacno pôsobiaceho tovaru však bolo prekvapivo veľa a predával sa dobre popri kameňoch, knihách o zdravej výžive a výchove detí. Ani duchovne zameraní ľudia nie sú imúnni voči nevkusu.

Ezoterika ako kotva?

Z práce v ezoterickom obchode som si odniesol množstvo skúseností, zážitkov a poznatkov o podobe ľudového alternatívneho duchovna. Pochopil som tiež, že ezoterika je biznis. Ak nie sú predaje, obchod krachuje. Pomer medzi kvalitným tovarom a tovarom, po ktorom ľudia reálne túžia, musí byť vyvážený. Vianoce nie sú obdobím pokoja, ale najväčšieho pracovného napätia a stresu, keď je predajňa kvôli tržbám otvorená aj cez víkendy. Na druhú stranu som videl, ako ezoterika dáva mnohým ľuďom dobrý pocit zo života. Je úplne jedno, či veríte v silu liečivých kameňov alebo vo svojom tele spustíte racionálne vysvetliteľný placebo efekt. V hlave mám stále spomienku na pani, ktorá si obzerala veľkú guľu z lazuritu za približne 100 eur. Po kratšom váhaní ju vybrala z vitrínky a podala mi ju so slovami „však pracujem, zaslúžim si odmeniť sa“. Spokojne odkráčala domov vyharmonizovať si svoje bývanie a ja som mal pocit, že to celé má zmysel práve vďaka ľuďom, ktorým alternatívne duchovno pomáha ukotviť sa v čoraz viac sekularizovanej, neskoro modernej spoločnosti.

Autor je religionista