Maybe what you want is gone
Or it might be there, hidden
Under a lid far underground
Spieva v skladbe Another Night francúzska speváčka a producentka Oklou na svojom EP Galore. Jej trojveršie je priliehavou metaforou na existenčnú situáciu, ale dá sa ním ľahko vystihnúť aj stav, do ktorého sa človek môže dostať pri prehrabávaní sa novinkami a celkovým dianím na hudobnej scéne.
Práve autenticita sa na scéne stáva unikátnou komoditou. A preto treba hrabať hlbšie do zeme, v nádeji, že umorenými rukami vytiahneme dačo, čo bude stáť za to. Pocit pozitívneho oslobodenia od prelietavosti trendov a populárnych estetík, ktoré produkciu skôr zväzujú a stereotypizujú, ponúka v československom hudobnom prostredí už niekoľko rokov napríklad pražský kolektív Wrong prostredníctvom živých akcií a po novom aj štúdiových nahrávok.
Aktivity Wrongu, kolektívu zoskupeného primárne okolo dídžejov a producentov Traumu, HYΛENa a Jima Hatea, sa dajú zhrnúť ako „terapia temnotou“. Chladná industriálna estetika, čerpajúca z aury urbexu či DIY punkovej scény v hudobnej produkcii (a dramaturgii) Wrongu mutuje do fluidného mixu industriálnosti, nepoddajnosti, agresivity a hypnózy, od ambientu až po noise.
Všestranný pohyb na pomedzí ortodoxne tvrdej elektroniky a možnostiam otvoreného zvukového experimentu prináša očistný efekt, prítomný nielen v živých setoch Traumu alebo Jima Hatea, ale aj na kompilačných nahrávkach kolektívu (Occasions To Sin, Suspicion of Doubt), či na debutových albumoch dídžejov a producentov The Undertaker’s Tapes (Autolysis), C4AT (Strahov, o ktorom sme už písali v Kapitáli 9/21) a po novom na albume producenta Hexena, nesúcom názov Outer Layer Of Psychic Sphere.
Hexenova nahrávka je ukážkovou skúmavkou wrongovského štýlu. Producent vo svojej tvorbe odkazuje na koncepcie kozmického hororu v lovecraftovskom strihu. Sám ako hudobník svojou prácou veľmi dôveryhodne simuluje stavy, v ktorých sa nachádzajú hlavné postavy v záveroch Lovecraftových príbehov, strácajúc racionálny kontakt s realitou. Namiesto neho sa ponárajú hlboko do nočných môr a chorobných vízií. Podobne ako príčetnosť literárnych postáv sa u Hexena rozkladajú ozveny klubovej elektroniky, aby vytvorili zostup do prízračne znepokojivého a abstraktného sveta.
Spojenie pôvodnej produkcie a „diggovania“ sonických obskúrností vytvára charakter Wrongu ako malého kolosu systematickej, selektívnej deštrukcie. Hudba, ktorá kladie odpor, nie je odmietnutím, ale prebudením poslucháčstva, vyzývajúc k aktívnejšej participácii. Wrong v konečnom dôsledku prináša pocit autentického dobrodružstva (podobne ako dobrý horor alebo sci-fi) pri hľadaní nových zážitkov. Je takým nepriamym podnetom na vyvolanie menšieho zemetrasenia na povrchu hudobného sveta. Výzvou na vyhrabávanie „divných“ nahrávok, snorenie po nových menách a narúšanie vlastného poslucháčskeho status quo. Ako čítanie Nekronomikonu, ktorého kliatby sú v konečnom dôsledku liečivé.
Kolektív Wrong
Michael Papcun
