foto: Univerzita Komenského v Bratislave, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons
Spomínate si na komisiu zriadenú súčasnou vládou, ktorá vznikla s cieľom „odpolitizovať“ štátnu správu a do čela okresných úradov si začala dosádzať iba prelustrovaných, vyhovujúcich kandidátov? Znelo to ako zlý vtip, ktorý pokračoval snahou upraviť zákon tak, aby mohol štát vymieňať pešiakov aj v pozíciách vedúcich odborov. Verejnosť si vtedy všimla, že agendou tejto garnitúry je centralizovať štátnu moc spôsobom takým necudným, že mnohí a mnohé z nás spozorneli, či z toho nebude normalizačná tendencia. Bola.
Prišiel na rad sektor najposvätnejší pre slobodné myslenie a výsledkom je nový návrh vysokoškolského zákona. Nazýva sa novelizačný. Nie je: Nepozmeňuje totiž existujúcu štruktúru akademickej samosprávy, vulgárne ju ruší. Vysoké školy v prípade jeho schválenia už nebudú riadené demokraticky zvolenými štatutármi. Rektora už nemá voliť akademická obec, ale ministrom zostavená „správna rada“, do ktorej môže minister dosadiť skutočne kohokoľvek. Záleží len od vnútorných pocitov a zámerov ministra: o rok teda môže rektora vybrať Jozef Pročko, o niekoľko rokov fašista, ak bude „človekom“ ďalšieho ministra. Bez výberového konania sa tak v pozícii funkcionárov vysokých škôl ocitnú osoby, u ktorých postačí, že budú kádrovo vyhovovať.
Novela navrhuje, aby členstvo v rade mohlo byť kedykoľvek a bez udania dôvodu ministrom odobraté. Rektor nadobudne priamu moc nad dekanmi a dekankami fakúlt, nebude sa už zodpovedať akademickému senátu, ale práve „správnej rade“. Dekan sa bude zodpovedať miesto fakultnému senátu „vedecko-pedagogickej rade“, ktorej členky a členovia budú väčšinovo nie volení, ale dosadení práve dekanom. Študentom a študentkám (v prípade presadenia návrhu jedinej demokraticky volenej časti) ostane vo vedecko-pedagogickej rade menšinové zastúpenie. Nie všetci členovia obce však dostanú možnosť byť jej súčasťou (napríklad odborní asistenti a asistentky sa už nebudú môcť podieľať na riadení fakúlt). Predsedom rady bude dekan, resp. dekanka. To, že si členov rady budú môcť sami nominovať a práve rada neskôr predkladá nomináciu na pozíciu dekana, je teda nedemokratickým konfliktom záujmov par excellence. Bez udania dôvodu by mohol byť ministrom priamo cez tieto orgány zastavený chod vysokej školy, ktorá by bola akokoľvek „nepohodlná“.
Kruh skupiny vyhovujúcich vyvolených sa v prípade schválenia návrhu uzavrie pred akýmikoľvek inými hlasmi z akademickej obce, ktoré by sa chceli spolupodieľať na tvorbe a riadení svojej inštitúcie – návrh je v princípe diskriminačný. Navrhovaná štruktúra do seba nemusí vpustiť nikoho, kto by ideologicky nevyhovoval politickej garnitúre. Ak sa pretaví do podoby zákona, ešte viac zacementuje súčasné akademické elity a bude nahrávať „šplhavému“ oportunizmu v akademickom prostredí. „Reformný“ mechanizmus sa zacyklil prv, ako vznikol.
Senáty, do ktorých môže byť dnes celou akademickou obcou demokraticky zvolený ktorýkoľvek zástupca alebo zástupkyňa svojej fakulty vrátane študentskej obce, si ministerstvo želá znefunkčniť. Preč s pluralitou a demokratickými princípmi, ktoré senáty zhmotňujú: to, že sa na STU v rámci jednej kauzy správne nedodržali, poslúžilo ako príhodná zámienka. Inou by mohla byť snaha o zvýšenie kontroly nad vysokými školami, ale externé kontrolné orgány vysoké školy už majú. Môžeme sa len domnievať, čo je skutočne dôvodom návrhu – ten totiž neobsahuje žiadnu dôvodovú správu, žiadne argumenty, ktoré by vysvetlili, v čom by mohol byť nový systém lepší.
Alebo to nie je tak, že by ľudia okolo ministra chceli bez diskusie politicky ovládnuť snáď posledné chránené územie slobodného myslenia? Ak nie, prečo táto najzásadnejšia zmena riadenia vysokých škôl, akú sme od roku ‘89 zažili, prichádza práve teraz, keď je zakázané štrajkovať? Nie je to kopanec Pallas Aténe do rodidiel?! Novela zostáva pred študentmi a študentkami, ktorých sa tak zásadne týka, utajená až do procesu schvaľovania: študenti, v histórii toľkokrát tí najkľúčovejší bojovníci proti neslobode, nemajú ako zistiť, že prebieha zoštátnenie riadiacich orgánov vysokých škôl.
Predstaviteľky a predstavitelia vysokých škôl (ktorí si uniknutú novelu medzi sebou podpultovo preposielajú) sa zmätene pýtajú, prečo ich nik z ministerstva pri príprave neprizval do dialógu. Minister už dlho mlčí, na listy (a pozvania do diskusie) členov študentskej časti akademického senátu neodpovedá. Otázku, prečo sa ministerstvo snaží zákon presadiť v tajnosti, skúša v Slovenskom rozhlase začiatkom februára umne vysvetliť štátny tajomník ministerstva, Ľudovít Paulis: „Rokovať má význam až vtedy, keď obidve strany majú ujasnené, že čo teda chcú spraviť.“ Prečo takýto radikálny skok z demokratického spôsobu riadenia na štátnu konfiškáciu riadiacich orgánov? Tajomník číta z pripraveného papiera v bodoch nový, želaný smer fungovania vysokého školstva: „Náhrada demokratických rád exekutívnymi radami, zvyšovanie formálneho zastúpenia externých faktorov v riadení vysokých škôl, centralizácia rozhodovania a sily…“ nik veľmi nerozumie, čo majú tieto normalizačné heslá v roku 2021 znamenať, ale Aténe roztiahnutej na zemi pri každej vete trhne svalmi na nohe.
Pán tajomník objasňuje: „Toto sú trendy, ktorými sa uberá vysoké školstvo, minimálne teda v Európe, a my na to musíme nejakým spôsobom reagovať.“ … Aj zalakovaná trvalá je však väčším „trendom“ v hairstylingu ako totalitné kádrovanie v školstve. Ako zlepšiť kvalitu vlasov, keď začnú vypadávať? Skúste najhorúcejší maďarský „trend“: Vlasy zviažeme a vrkoč privrieme do zveráka.
Autorka je študentkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského
