Upratovanie, varenie, nájom aj sex

Ako sú ukrajinské ženy vnímané v slovenskom online priestore.

Keď v júli 2024 sadám k počítaču, aby som započala svoj sociálny experiment, v ktorom sa na sociálnych sieťach vydávam za ukrajinskú odídenku, netuším, k akým hrozným výsledkom sa dopátram. Už od roku 2022 som sa na Facebooku pravidelne vydávala za utečenku, ktorá hľadá ubytovanie a prácu a snažila sa vystopovať podvodné a znevažujúce ponuky – od jednotlivcov aj od skupín. Kým pracovného vykorisťovania bolo a je v našej krajine stále veľmi veľa a písala som o ňom napríklad aj tu, ponuky ubytovania za sexuálne služby boli u nás na začiatku vojny skôr sporadické. V minulosti som narazila na niekoľko jednotlivcov, ktorí sa snažili zneužiť finančnú zraniteľnosť ukrajinských žien alebo ich zlákať do svojich bytov, aby na ne mohli sexuálne zaútočiť. Také prípady boli však skôr zriedkavosťou. Nikdy by ma nenapadlo, že po vyše dvoch rokoch vojny stúpne u nás podobná prax na alarmujúcu úroveň. Netušila som, čo môj jednoduchý inzerát, v ktorom predstieram, že som mladá žena hľadajúca lacné ubytovanie, u slovenských mužov vyvolá.

Prvá z odpovedí na môj inzerát je ponuka od muža, ktorý je na Facebooku pod svojím pravým menom a fotkou – nazvime ho Ján. Ako mnohí iní, aj on mi píše rovno súkromnú správu. Štedro mi k dispozícii ponúka svoj štvorizbový byt zadarmo – ak mu dvakrát do týždňa poupratujem. Vraj chce pomôcť niekomu z Ukrajiny. „Zadarmo?“ pýtam sa. „Áno, za upratovanie, prípadne možno občasné navarenie,“ dodáva. „Len to?“ pýtam sa. Netrvá dlho a po niekoľkých vymenených riadkoch od neho prichádza výzva: „Pošli mi fotku“ Keď sa pýtam prečo, trvá na tom, že predsa chce vidieť človeka, ktorý s ním bude bývať v jednom byte. Neskôr trvá na tom, aby sme sa stretli. Aby sme si zavolali, najlepšie ihneď. Potom žiada o osobné stretnutie uňho doma ešte v ten večer. Vraj sa nemám čoho báť.

Všimnem si, že správy mi posiela čoraz častejšie, približne každú hodinu. Tvrdí mi, že pracuje v silových zložkách, no nezdá sa mi pravdepodobné, že by v takejto práci mohol tráviť toľko času na sociálnych sieťach. Je jasné, že sa snaží zistiť, ako vyzerám. Keď mu chvíľu neodpisujem, zrazu je nahnevaný. Neskôr odo mňa vyžaduje videohovor. Nadáva mi a je agresívny, keď váham ohľadne osobného stretnutia. Každý deň sa ma pýta, či sa dnes už konečne nasťahujem. Po istej dobe sa ho na rovinu pýtam, či to naozaj robí nezištne a či odo mňa nebude vyžadovať viac – ako napríklad partnerské spolužitie. „Sex?“ opýta sa rovno. „Som za“, píše a posiela mi srdiečko. Jeho ponuka nezištnej pomoci sa končí tu. Keď prestanem na jeho správy reagovať, dostanem plno urážok. Hnevá sa na mňa. Nadáva mi a pýta sa, prečo neodpisujem. Posiela mi uštipačné správy približne každú pol hodinu. Napokon ho zablokujem – nedá sa to psychicky ďalej zniesť.

Nechcem si ani predstavovať, ako sa môže cítiť reálna odídenka, ktorej takéto ponuky prichádzajú v čase, keď sa pre väčšinu ľudí z Ukrajiny skončil príspevok na ubytovanie. Od 1. júla 2024 už u nás príspevok na ubytovanie pre odídencov dostávajú po prvých stodvadsiatich dňoch iba zraniteľné skupiny: zákon takto definuje člena domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, osobu so závažným zdravotným postihnutím, šesťdesiatpäť a viacročných seniorov, dieťa do päť rokov či rodiča alebo fyzickú osobu, ktorá sa stará o dieťa do piatich rokov veku. Bezdetné ženy a ženy s deťmi staršími ako päť rokov tak nemajú žiadnu pomoc. Čo ak naozaj niektorá žena nemá na výber, čo ak chce veriť, že niekto jej naozaj nezištne chce pomôcť? Alebo horšie – čo ak má deti, dcéry? Prípadne, čo ak jej daný muž na Facebooku rovno neodkomunikuje, že mu ide len o sex a tvári sa ako hrdina, až kým sa s ním žena osobne nestretne?

Kým úprimných ponúk ubytovania som dostala len zopár, každý deň mi príde niekoľko zvláštnych ponúk – výlučne od mužov – v ktorých odo mňa požadujú upratovanie a aj sex. Som šokovaná tým, koľkí z nich to otvorene takto napíšu do messengera.

Upratovanie, varenie, nájom aj sex

Ponúk ubytovania výmenou za upratovanie a varenie mi do správ príde niekoľko – minimálne tri alebo štyri – no ani jedna na mňa nepôsobí legitímne a nezištne. Otvorene sa mužov, ktorí ma kontaktujú, pýtam, či odo mňa chcú len upratovanie a za akých podmienok. Bežne odmietajú odpovedať na moje otázky, kým sa osobne nestretneme, prípadne si najskôr pýtajú moju fotografiu alebo trvajú na videohovore. „Fotografiu? Na upratovanie?“ pýtam sa. Viacerí reagujú ako Ján, že chcú vidieť človeka, ktorý s nimi bude bývať v jednom byte. Jeden z nich sa urazí, keď sa s ním odmietnem stretnúť osobne a začne ma rovno atakovať. Prečo nechcem poslať fotku? Prečo sa nechcem stretnúť? Som vraj zvláštna osoba. Mám ešte v ten deň prísť do obchodného centra v Bratislave, aby mi osobne povedal detaily, v opačnom prípade si ma vymaže a jeho ponuka vyprší, hovorí mi a rovno tak aj urobí, keď vidí, že váham. Jeho meno mi však znie povedome. Som si istá, že som ho už niekde počula.

Po dlhšom uvažovaní a listovaní vo svojich novinárskych zápisníkoch prídem na to, odkiaľ ho poznám: pred dvomi rokmi som robila rozhovor s ukrajinskou odídenkou, ktorú ten istý muž psychicky obťažoval a snažil sa ju zlákať, aby nechala svojho manžela, ktorý ostal žiť na Ukrajine a prisťahovala sa k nemu ako jeho družka. Bola vtedy v rovnakej situácii, akú predstieram ja: hľadala si lacné ubytovanie a prišla sa k nemu pozrieť na izbu, ktorú jej vtedy „nezištne“ ponúkal. Z jeho ponuky pomoci však mala už vtedy zlý pocit, a preto k nemu išla radšej v spoločnosti iného muža. „Dlhé týždne ma obťažoval a nútil ma nasťahovať sa k nemu. Dodnes mi je z toho zle,“ povedala mi žena, ktorej identitu z bezpečnostných dôvodov nebudem odhaľovať.

Moju pozornosť však upútala aj správa od iného muža, ktorý mi ubytovanie ponúkal výmenou za netradičnú kombináciu: chcel nech platím nájom v cene, ktorá sa bežne platí za izbu v Bratislave, zároveň však chcel, nech mám na starosť upratovanie aj starostlivosť o psa. O nič viac písomne nežiadal, hoci tiež naliehal na okamžitom osobnom stretnutí. Takáto ponuka však na mňa pôsobila ako úplne vykorisťovanie: myslia si snáď slovenskí muži, že ukrajinské ženy sú tu preto, aby platili, upratovali, ponúkali sexuálne služby a starali sa o zvieratá? Ako vlastne slovenskí muži vnímajú ukrajinské ženy vo svojom kolektívnom podvedomí?

Ak partnerku, tak len Ukrajinku

„Slovensko je krajina, kde dochádza len veľmi pomaly k odbúravaniu rodových stereotypov a pod vplyvom už takmer desaťročnej vlny tzv. antirodového hnutia dokonca zažívame backlash,“ povedala Jana Cviková, rodová expertka a spoluzakladateľka feministickej organizácie ASPEKT. „Okrem iného sa to prejavuje aj vo vnímaní žien ako sexuálnych objektov a nerešpektovania autonómie ženskej sexuality, sexuálnych a reprodukčných práv a zdravia žien. Ešte intenzívnejšia stereotypizácia však zasahuje ženy z iných etnických skupín, čo sa spája s očakávaním, že čím východnejšie od nás, tým „skutočnejšie“ ženy sú – výzorom, poslušnosťou, napĺňaním tradičnej ženskej roly. Aj od vojnových utečeniek z Ukrajiny, ktoré spolu s deťmi tvoria väčšinu ľudí hľadajúcich bezpečie pred vojnou, s úplnou samozrejmosťou očakávame, že budú za nízku mzdu vykonávať „ženské práce“, že budú „vďačné“, dokonca – ak si nejaký „dobrodinec“ želá – budú poskytovať svoje telo na sexuálne služby. S exotizáciou a orientalizáciou ukrajinských utečeniek ide, najmä pri mladých ženách, ruka v ruke očakávanie sexuálnej dostupnosti,“ dodala Cviková.

Hoci všetky správy dostanem takmer okamžite po publikovaní môjho inzerátu v skupinách, jedna alebo dve ponuky prídu o niekoľko dní neskôr, a svojím – trochu iným – obsahom ma šokujú ešte viac.

Prvá z nich prichádza od muža, ktorý mi nesmelo ponúka ubytovanie zadarmo, bez akýchkoľvek požiadaviek. Neskôr prizná, že by si chcel nájsť manželku z Ukrajiny.

„Slovenské ženy nezažili vojnu, nevedia si vážiť to, čo majú,“ hovorí mi. „Napríklad ubytovanie.“

Som značne prekvapená a pýtam sa ho, či nepremýšľal nad tým, že by si partnerku hľadal skôr na online zoznamke. Trvá však na tom, že chce za partnerku Ukrajinku a ak sa stretneme a budú vzájomné sympatie, môžem sa k nemu nasťahovať a žiť s ním, ako jeho družka. Nájom bude zadarmo. Najviac ho zaujíma to, že som „zažila vojnu“. So slovenskými ženami vraj „definitívne skončil, lebo sú nevďačné“.

Iný muž mi ponúka to isté v bledomodrom: má byt, má peniaze, chce partnerku, chce sa o niekoho starať. Nemusím robiť nič, len „byť jeho“ a môžem zadarmo bývať.

Si Ukrajinka? Musíš byť aj sex workerka

Môj experiment na sociálnych sieťach trvá niekoľko týždňov. Jeden z nových mužov na mňa opäť tlačí, že mu musím odpovedať do niekoľkých hodín, lebo moje miesto v izbe – zadarmo pod podmienkou, že budem upratovať – chce ponúknuť niekomu inému. Keď poviem, že je v poriadku ponúknuť ho inej osobe, pýta sa ma, či nepotrebujem peniaze. Vraj môžem byť vo finančnej núdzi a aj keď k nemu neprídem bývať, vie mi poskytnúť peniaze, ak s ním budem mať sex. Aspoň tak mi to hovorí.

Som úprimne šokovaná takýmto návalom ponúk ubytovania a peňazí za sex, obzvlášť preto, že na svojom falošnom profile nemám uverejnenú ani jednu fotku.

Ponuky sexu za peniaze dostanem celkom dve a v oboch prípadoch na mňa muži dlhé týždne naliehajú a tlačia rôznymi spôsobmi, hoci ma nikdy nevideli. Obaja ponúkajú okolo 200 eur za sex, napriek tomu, že vo svojom inzeráte som hľadala len ubytovanie.

„Neviem, v akej finančnej núdzi si, ale môže ti to pomôcť,“ píše mi jeden z nich a dlhé týždne ma prostredníctvom telefónu aj na messengeri presviedča. Posiela mi fotky bankoviek a hovorí, že sa nemám čoho báť.

Na otázku, čo si predstavujú, obaja muži odpovedajú, že klasický sex. Jeden z nich mi pošle svoju fotku a keď obratom neposielam svoju, tvrdí mi, že som neslušná. Obaja na mňa naliehajú a píšu mi každý deň.

Dohromady dostanem podobných ponúk osem, z toho serióznych ponúk, na ktoré by som sa nebála zareagovať, sú možno len tri alebo štyri.

Približne desiatka ďalších ponúk je od mužov, ktorí mi rozprávajú o svojom živote, ponúkajú izby, prípadne prosia, nech im navarím boršč, bez toho, aby požadovali čokoľvek explicitné. Predpokladám, že existuje možnosť, že niektorí z nich hľadajú aj sexuálne služby, no nenapíšu to priamo. Domnievam sa, že ukrajinské ženy môžu byť vystavené nebezpečenstvu, ak niekomu dôverujú, no napokon zistia, že sa nasťahovali k predátorovi.

„Zraniteľnosť žien a dievčat vo vojnových konfliktoch prudko stúpa. Nielen z dôvodu vysídlenia alebo rozpadu existujúcich ochranných systémov, ale aj kvôli prehlbujúcej sa spoločenskej nerovnosti. Prístup k podporným službám, najmä zdravotnej starostlivosti, je nízky, nakoľko sa ženy stávajú hlavami domácností a obmedzený je nielen ich súkromný život, ale aj mobilita. Po zmene podmienok pri poskytovaní príspevku za ubytovanie sa mnohé ukrajinské ženy na Slovensku ocitli v situácii, keď nemajú ony ani ich deti nárok na pomoc od štátu. Kapacity ubytovní nie sú dostatočné a ženy sú často nútené hľadať si súkromné ubytovanie bez toho, aby si overili, kto ubytovanie ponúka a za akých podmienok. Odídenkyne sa so sexuálnym vykorisťovaním stretávajú už pri úteku z vojnových oblastí, keď im vojaci ponúkajú ochranu výmenou za sexuálne služby. S hrozbou sexuálneho vykorisťovania prichádzali ukrajinské ženy do kontaktu v roku 2022 pri prechode hraníc, keď im neznámi muži s čakajúcimi mikrobusmi sľubovali prácu v západnej Európe,“ povedala mi projektová manažérka Samira Hačko z Ligy za ľudské práva, kde sa venuje prevencii sexuálneho násilia a vykorisťovania zo strany humanitárnych pracovníkov.

Barbora Burajová, právnička a vedúca manažérka Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách, vysvetľuje, že z pohľadu práva nájom nehnuteľnosti vzniká na základe písomnej zmluvy alebo zápisnice o ústnej dohode o nájme. Pritom sa vždy má za to, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi nehnuteľnosť za nájomné, ktoré je zdaniteľným príjmom. Je teda zrejmé, že sa ráta s tým, že nájomné je vyjadrené v peniazoch. Vlastník nehnuteľnosti sa môže aj rozhodnúť, že prenechá nehnuteľnosť inej osobe bezodplatne, v tom prípade hovoríme o jej výpožičke, za ktorú sa neposkytuje žiadne protiplnenie.

„Všetky ostatné situácie, napríklad umožnenie užívania nehnuteľnosti za výkon domácich prác či za sex, nie sú v súlade s právom regulujúcim túto oblasť a neviem si predstaviť, ako niekto ujednanie o akomsi výmennom obchode spíše do zmluvy či zápisnice, ani si neviem predstaviť, ako by vynucoval plnenie takéhoto ujednania napr. súdnou žalobou, čo nás privádza k podstate tohto javu. Je to nemorálne a založené na zneužívaní zraniteľnej pozície ľudí v tiesni. Dokonca sa dá uvažovať o tom, či podľa ďalších skutkových okolností konkrétne kroky už nebudú pokusom alebo dokonaním niektorého z trestných činov, napríklad vydierania, hrubého nátlaku, obchodovania s ľuďmi či znásilnenia alebo sexuálneho násilia,“ uviedla Burajová.

„Z pohľadu žien a dievčat už komunikácia s človekom, ktorý ponúka možnosť užívania bytu za sex, ich vystavuje riziku násilia a zneužívania. Človek za touto ponukou si uvedomuje, že sú v tiesni, majú obmedzené zdroje podpory a menšiu šancu brániť sa a obhajovať svoje práva. On vie, že jeho ponuka nie je v súlade s právom ani morálkou, aj tak viac či menej otvorene komunikuje zneužívanie. Môže byť, že ho skryto plánuje a svoje „požiadavky“ vyjaví až neskôr. Aj v tom prípade ale ráta s tým, že obmedzené možnosti na strane žien a dievčat mu uľahčia jeho konanie a zabránia ženám a dievčatám, aby sa bránili a skutok ohlásili.“

Sára Činčurová

Tento text vznikol vďaka podpore Journalismfund Europe