Tu nie si človek, tu si mamička
Nová publikácia Ženy – Matky – Telá II. (Debrecéniová, J. <ed.>, Občan, demokracia a zodpovednosť, dotlač 2018) nadväzuje na prvý diel, ktorý vyšiel v roku 2015. Aj toto vydanie sa zameriava na etnografické rozhovory s rodiacimi ženami (v lokálnom rodovo zaťaženom medicínskom diskurze tiež známymi primárne ako „mamičky“). Publikácia však prináša aj pohľady zdravotníckeho personálu a stavia ich do kontrastu s rodiacimi ženami. Individuálne sa venuje témam ako medicínske praktiky (zneužívanie a neuplatňovanie informovaného súhlasu či nadužívanie nastrihávania hrádze), ako i samotnému vnímaniu pôrodného procesu, ktorý je zakotvený v sociálnom a kultúrnom kontexte. Záverom publikácie je odkrytie opresívnej hierarchizovanej štruktúry, ktorá sa utvrdzuje aj vďaka nedostatkom zdrojov na strane nemocníc a personálu.
Jediná istota je zmena
„Můj osobní proces transformace jakožto vědce, aktivisty a trans osoby pohybující se v česko-slovenském kontextu mne obloukem dovedl k tomu, že nemohu ze své práce vypustit to, co jsem ve své podstatě chtěl objevit: sám sebe…“ Adam Wiesner sa v novej publikácii Jediná jistota je změna (VEDA, 2017) venuje dvom zdanlivo oddeleným témam – organizácii lokálneho LGBT aktivizmu a svojmu vlastnému procesu tranzície a diagnostiky v slovenských podmienkach v roku 2015. Autoetnografia autora ako rodovo nekonformného človeka v prostredí organizačného tímu PRIDE Bratislava a organizácie TransFúzia prináša uznanie tzv. situovaného poznania, kde si autor kladie otázky aj o tom, ako zúčastnené pozorovanie dokáže transformovať samotného vedca/vedkyňu. Zároveň sám otvára otázky o udržateľnosti LGBT aktivizmu z hľadiska personálneho, finančného či programového.
O moci a (ne)moci
Monografia Po stopách moci v nemoci. O morálce, moci a komunikaci v českém zdravotnictví (Šmídová Matoušová O. <et al., eds.>, SLON, 2017) venuje cez svoje prípadové štúdie pozornosť rôznym telám, „poznačeným svojou inakosťou“. Sú to trans telá, telá s chronickou bolesťou či umierajúce telá. Spoločným aspektom každej štúdie je moc, ktorá sa prejavuje cez rôzne techniky. Jej znakom je schopnosť definovať, normalizovať, organizovať a vylúčiť. Telá v českom zdravotníctve sa tiež prejavujú a sú vnímané vo svojej rodovo zaťaženej forme. Monografia poukazuje na rodové aspekty diskurzov zdravotníctva napríklad v štúdii venovanej etnografickému výskumu vzťahov medzi lekármi a sestrami alebo v podobe pohľadu do pôrodníckeho systému, ktorý vylučuje alternatívne poznanie pôrodných asistentiek.
Dysfunkcia či prirodzený pokles?
V roku 1992 došlo v akademickom medicínskom diskurze k prechodu od „impotencie“ k „erektilnej dysfunkcii“. Rétorický posun od feminizovaného pojmu k novému maskulinizovanému a štrukturálne založenému pojmu dysfunkcie predznamenal paradigmu v medikalizácii „staršieho“ mužského tela, ktoré doteraz nebolo vnímané ako explicitne problematické. O pár rokov neskôr pokračuje tento proces ďalej v novom prístupe k perorálnej medikamentóznej liečbe v podobe Viagry. Publikácia Erektilná dysfunkcia: príbeh diagnózy (Masaryk, R., Univerzita Palackého v Olomouci, 2016) približuje vnímanie dysfunkcie medzi pacientmi, laikmi, mužmi i ženami. V prostredí 29 fokusových skupín, na základe ktorých táto publikácia vznikla, sa otvárajú dokonca otázky straty socio-ekonomického statusu, zmeny vo vnímaní „produktivity“ po roku 1989 či otázky mužskej a ženskej sexuality a rodových rolí.
