Slovenskému labelu Weltschmerzen sa počas jesene minulého roka podarilo vydať hneď dve nahrávky, ktoré môžeme označiť za adeptov na „vlajkové lode“ zvuku tunajšej alternatívnej scény, prepájajúc lokálne špecifiká so širším kontextom a trendmi (nielen) hudobnej sféry. Prvým bol album Andrása Cséfalvaya Future Role of the Church in the Forthcoming Environmental Transformation (ktorému sme sa venovali v minulom čísle Kapitálu), druhým zasa nadmieru imerzívny album DJ-ky a producentky Niny Pixel – Ancestral Archeology, nadväzujúci na album Music From Ancestral Archeology / Difference and Repetition z roku 2021.
Isto to nie je spôsobené iba mojou osobnou fascináciou folkhororom a slabosťou pre lokálne okultné mytológie, že vo mne Ancestral Archeology každým počutím viac a viac rezonuje. Nina Pixel si vyberá striedme a zemité prvky dark techna a minimalistickej elektroniky, aby skúmala mytológie a „okultúru“ spojenú s mágiou a bosoráctvom z prostredia slovenského vidieka, a vytvára svoju vlastnú hudobnú verziu folkhororového žánru, ktorého ozvenu v posledných rokoch výraznejšie počuť naprieč popkultúrou. Pixel však prerastá úroveň trendu. Folkhoror prepája s osobnou výpoveďou a lokálnymi špecifikami, ktoré sú prítomné vo využívaní šepkaných/recitatívnych samplov, pozostávajúcich z vyslovovania magických formúl, mystických monológov alebo starých bylinkárskych receptov.
Pixel stavia na jednoduchých a funkčných analógiách. Špinavosť „technárskeho“ zvuku pripomína drsnosť archaického rurálneho sveta, na ktorý odkazuje, zatiaľ čo celkové „okultné“ vyznenie nahrávky posilňuje samotný fakt, že sa drží striedmosti a purizmu výrazových prostriedkov techna. Pixel v tomto smere pripomína prácu Heleny Hauff. Komponuje z rituálne sa opakujúcich, jednoduchých rytmov, pod ktorými bublajú spomínané sample a preletujú disonantné hudobné motívy. Atmosfére nahrávky tiež pomáha jednotné tempo bez výraznejších výkyvov a zmien. Ancestral Archeology je album-seansa. Komunikuje rovnakou mierou so súčasnou klubovou scénou ako s miestnymi legendami, poverami a pôvodnou folklórnou hudbou. Zároveň, v porovnaní s postklubovou, zvukovo silno dekonštruovanou scénou, nahrávka predstavuje príjemný návrat ku koreňom. V klubovej aj lokálnohistorickej rovine.
Ancestral Archeology svojím folkhororovým konceptom pripomenie nielen staršie nahrávky Niny Pixel, ale aj album Liptov labelu Punctum Tapes spred dvoch rokov, na ktorom kolektív česko-slovenských elektronických producentov a producentiek (vrátane Pixel) ponúkol rôznorodú škálu interpretácií liptovských ľudových piesní vďaka implementovaniu „jazykov“ súčasnej klubovej scény. Ancestral Archeology však pôsobí celistvejšie a zovretejšie. Najlepšie referenčné body albumu pritom treba hľadať inde. Atmosférou vyvolá spomienky na staré slovenské koprodukčné rozprávky z osemdesiatych rokov alebo české adaptácie rozprávok Boženy Němcovej z tej istej dekády. Z tvorby ostatných rokov Nina Pixel taktiež asociuje najmä nehudobné médiá – knihu Žítkovské bohyne Kateřiny Tučkovej alebo najnovší film Terezy Nvotovej Svetlonoc. Kým Žítkovské bohyne slúžili skôr na „odčarovanie“ mýtmi opradeného bosoráctva v česko-slovenskom pohraničí, Nvotová berie motív „bosoráctva“ ako alegóriu pre šovinizmus v spoločnosti a podobné „využívanie starého na reflektovanie nového“ aplikovala aj Pixel. Okultná estetika zvuku tu smeruje (okrem uhrančivo pohlcujúcej žánrovosti) k reflexii osobného vzťahu k miestu ako k meniacemu sa ekosystému aj mýtickému dejisku lokálnych dejín a pozadiu spomienok, ktoré je ohrozené zánikom. Pixel tak pôsobí ako technoetnografka, snažiaca sa modernými zvukovými prostriedkami zachytiť a dokumentovať mentálny obraz krajiny, ktorý v konečnom dôsledku zachytáva aj jej rozmer fyzický. Ancestral Archeology je na jednej strane komplexnou výpravou, a zároveň veľmi vydarenou, pohlcujúcou štúdiovkou.
Nina Pixel: Ancestral Archeology. Weltschmerzen, 2022.
Michael Papcun
