Peťa Kolárčika som prvýkrát zaregistroval v prvom ročníku na VŠMU, na jeseň v roku 2016. Už vtedy ako študent kamery vyčnieval svojím výrazne koncepčno-umeleckým, nie technickým prístupom, ktorý ho nakoniec, po veľmi krátkom čase, viedol na pražskú UMPRUM. Jeho aktivity sa odvtedy vetvia do rôznych miniprojektov: fotozinov, videoartov, výstav v bývalej trafike až po skejtovo-všežánrový festival Pozitif Dej v Spišskej Novej Vsi.
Jedným z najpôsobivejších bol Kolárčikov hudobný projekt, v ktorom prerábal piesne slovenského rapového zoskupenia Haha Crew do akustických gitarových verzií. Skladba Jahody, sama predstavujúca slovenské počiatky „sad boy rapu“, dostala v Kolárčikovom prevedení ešte melancholickejší ráz. Pridal sa k nemu aj – v pôvodnej skladbe absentujúci – ironický tón, ktorý zo skladby ledabolo, ale účinne zoškriabal punc štýlovosti a technickej precíznosti. Kolárčikove Jahody neboli iba srandou. Ako médium reprezentovali strategicky veľmi dobre vystavanú výpoveď o outsiderizme mladých ľudí v dvadsiatom prvom storočí bez toho, aby ste sa pri jej počúvaní cítili cool. Kolárčik neponíma tón celej skladby ako štýlový filter, ale premieňa ho na obraz sklesnutej, no zároveň zábavnej banality.
Tento koncept, načrtnutý cover verziou rapovej skladby, dôsledne rozvíja Kolárčikovo nové EP Ťažký život, lofi-gitarová výpoveď o dospievaní v ére akceleracionistického spoločenského tlaku a zahlcujúcich sociálnych sietí a digitálnych avatarov seba samého. Kolárčik je na svojej nahrávke výpovednejší než všetky seriály na HBO a Netflixe na túto tému dokopy. V jednotlivých skladbách vystupuje ako hudobník-standuper, jeho prejav nadväzuje na rap, alternatívu aj folkové pesničkárstvo, pričom viac než s hudbou sa hrá práve so spievano-hovoreným slovom. Svojím nenásilným humorom rozpráva v útržkovitých epizódkach vlastný, a zároveň úplne univerzálny mikropríbeh človeka, ktorý sa chce uchytiť v kreatívnom priemysle, ale postupne zisťuje, že dosiahnuť tento cieľ je asi stokrát ťažšie než očakával. Ak je sebaľútosť jedným z charakteristických znakov dnešnej mladej generácie, Ťažký život ju v kontexte československých či stredoeurópskych reálií dokáže presne vystihnúť a demaskovať – napríklad v momentoch, kde interpret vedie fiktívny rozhovor s vlastnou melanchóliou. Peter Kolárčik je „sadboy“ bez zlatých reťazí a dizajnérskych handier, no s unikátnym zmyslom pre humor, životné paradoxy a civilné absurdno.
Peter Kolárčik: Ťažký život. Mimikry, 2020.
Michael Papcun
