Zbierka Zuřivý vzdor predstavuje kompilát z poslednej esejistickej spisby Korzárske spisy a Luteránske listy svetoznámeho talianskeho režiséra Piera Paola Pasoliniho, datovanej do polovice sedemdesiatych rokov, tesne pred Pasoliniho vraždou. Buričský ľavicový intelektuál v nej pomenúva chorobu éry postfašistického Talianska, pričom pozíciu, z akej sa odvíja jeho nadčasová, marxisticky orientovaná kritika modernej spoločnosti, dobre vystihuje samotný Pasolini, keď píše: „Stojím sám uprostred lesa. A svoju samotu som si zvolil dobrovoľne.“
Priateľ lumpenproletariátu a roľníckej triedy, hlboko spirituálne založený katolík radikálne nezmierený so súdobým katolicizmom, lokalizuje skutkovú podstatu kultúrnej vraždy do čias paktu cirkvi a fašizmu metastázujúceho v rozmáhajúcom sa a spoločnosť primitivizujúcom kapitalizme a konformistickom hedonizme. Pasolini kritizuje kresťanskodemokratický establišment, no nevyhýba sa ani kritike vtedajšej zmierlivej ľavice. Píše o akejsi „Novej moci“, ktorá, potom ako využila servilnosť katolíckych mocnárov, degraduje náboženstvo do roviny folklóru a umožňuje robiť z Krista nový popový artikel. Na degeneratívnom naratíve sa podieľajú všetci, aj kedysi nepohodlní mladí. Dlhé vlasy mladých chlapcov už viac neoznačujú revoltu, ale splývajú s hriechom mlčania. Za odporne symptomatický považuje Pasolini najmä expanzívny fenomén televízie. Ovplyvnený francúzskym postštrukturalizmom a semiológiou s hnevom pozoruje svet, nad ktorým preberá moc masifikácia, unifikácia a stieranie ideologických indexov. To je podľa Pasoliniho nový fašizmus.
Zuřivý vzdor je pozoruhodnou publikáciou v neposlednom rade aj preto, že zoznamuje čitateľa s dobovým talianskym diskurzom a zahŕňa napríklad časť novinovej korešpondencie s Italom Calvinom či Albertom Moraviom. Literárna a esejistická tvorba tohto subverzívneho intelektuálneho zjavu svojej doby a jedného z najväčších umelcov dvadsiateho storočia stojí v tieni tej filmovej pochopiteľne najmä pre odlišnosť média. Zuřivý vzdor nám však predstavuje Pasoliniho, čo do filozofie a svetonázoru organicky prepojeného so svojou filmografiou, Pasoliniho vnútorne rozporuplného, no názorovo konzistentného, Pasoliniho odmietajúceho potraty, Pasoliniho stojaceho na hranici medzi starým a novým svetom, Pasoliniho ako syna, ktorý nesie na chrbte krivdu otcov, a Pasoliniho ako skeptického otca anticipujúceho spirituálnu krízu našej žitej prítomnosti.
Pasolini, Pier Paolo: Zuřivý vzdor. 2. vyd. Praha : Fra, 2011. 170 s. Z tal. orig. Scritti corsari
a Lettere luterane prel. Tomáš Matras. ISBN 978-80-87429-14-3.
Autor je filmový kritik
