Dejinne má hluk ako hudobný prvok pôvod vo vážnej hudbe dvadsiateho storočia. V nej je v prvom rade logickým vyústením avantgardných metód, spočívajúcich v neustálom zhusťovaní textúr a v postupnom rušení hierarchií: najprv medzi tónmi v rámci atonality, a následne medzi hudobnými a nehudobnými zvukmi. V tejto hudbe však hluk ostáva akosi „vážny“: vystupuje ako výsledok laboratórneho experimentu, alebo – ak si dovolí pôsobiť expresívne (výborný príklad je posledné dejstvo Zimmermannovej opery Die Soldaten) – berie na seba vždy „hlbší význam“, či už politický, alebo iný.
V takomto hluku chýba číry hedonizmus nespútanej agresie, ktorá sa, inšpirovaná akademickou avantgardou, čoskoro objavila mimo akadémie, vo free jazze Petra Brötzmanna, improvizáciách The Nihilist Spasm Band, či frivolných spätných väzbách v skladbách The Velvet Underground. Súčasný harsh noise kapiel ako Incapacitants – čo sú vlastne dvaja japonskí bankoví úradníci, ktorí si hlukom čistia hlavu – je v istom zmysle vyvrcholením čisto hedonistickej tendencie, pričom slasť tu definitívne splýva s bolesťou.
Takýto hedonizmus niekedy presakuje aj späť do vážnej hudby, a tu je pozoruhodnou skladba Fail pre sólo violončelo a elektroniku od srbskej skladateľky Milice Djordjević. Violončelo nastúpi opatrne, postupne čoraz frenetickejšie množí pizzicata a glissandá, čím skladbu zaľudňuje; nie je to však postup, ktorý by dnes prekvapoval (poznáme ho napríklad z Xenakisových violončelových skladieb). V polovici však do skladby vtrhne elektrické rušenie, ktoré pohltí a následne elektronicky pretvorí violončelo, až napokon vybuchne v čistokrvnom extatickom harsh noise. Znie to, akoby Djordjević partitúru miesto dopísania podpálila.
Zvyšné komorné skladby na albume nám umožňujú bližšie sledovať metódu jej kompozície, ktorá sa inak prejavuje aj vo Fail, a v princípe spočíva v saturácii zvukového materiálu cez obsesívne gestá až do určitého zlomového bodu. Vokálna skladba Manje te u majke groze je v tomto smere najviac inštruktívna, nakoľko tieto body sú vyznačené náhlymi výkrikmi.
Djordjević je v skladbách v skutočnosti vážna a analytická, pričom je nepochybne fascinujúce sledovať ju pri práci. Metodickosť jej práce však napokon znásobí potešenie z toho, keď ju na konci nechá explodovať.
Milica Djordjević: The Death of the Star-Knower (musikFabrik et al.). Wergo, 2017.
Michal Lipták
