Komédiu a humor štandardne považujeme za ľahší žáner. Ich prístup k svetu sa vyžíva na vytvorenie odstupu od témy, na jej reflexiu umožňujúcu odľahčene i trpko sa na niečom zabaviť. Zároveň nás však môžu priviesť k podnetnej sebareflexii. Niečo podobné sa deje aj v prípade seriálu The Office, v ktorom sa cielene pracuje s takmer neznesiteľnými pocitmi trápna, a jeho hlavného hrdinu Michaela Scotta. Práve trápnosť predstavuje pocit, ktorý stojí na pomedzí humoru a vážnosti a ktorý predstavuje istú formu hraničnej situácie. Ľahkosť tu čoraz viac absentuje. Občas sa pýtam sám seba, či môže umenie zmeniť človeka. A nemám na mysli len rovinu názoru, prípadne rovinu nového plnšieho skúmania emócií, ale naozaj bytostnú úroveň. Akúsi celkovú premenu zmyslu sveta, ktorá pred nami vyvstane po, prípadne počas stretnutia s dielom. Aby som sa teda spýtal presnejšie: „Môže umenie spôsobiť existenciálnu krízu, po ktorej bude nasledovať akási celková premena nazerania na svet?“ Občas mám chuť odpovedať áno, najmä keď si spomeniem na vlastné postpubertálne blúdenie po dopozeraní Tarkovského. Omnoho častejšie je však odpoveďou nie, najmä ak umenie postavím do kontrastu s takými dramatickými udalosťami, akými sú úmrtie blízkej osoby či iný traumatický zážitok, alebo, naopak, príjemný zážitok, akým je stretnutie milovanej partnerky či [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
