Star Trek aj Star Wars sa dostali do širšieho povedomia slovenskej verejnosti až po Nežnej revolúcii. Aj preto je vzťah Slovákov k obom popkultúrnym fenoménom odlišný od toho amerického. Čo je vôbec zaujímavé pre Slovákov a Slovenky na Star Treku a Star Wars? Na to sme sa opýtali v online ankete slovenského fandomu na facebookovej stránke Fantastika na Slovensku a vo svete.
Vzťah socializmu k sci-fi nebol vyslovene odmietavý (existovala ruská sci-fi, preklady Merleho, Clarka či Asimova), veľká časť západnej fantastiky bola však dostupná len podpultovo. O fandome sa dokonca dá hovoriť ako o druhu kultúrneho undergroundu, ktorého jadrom činnosti bolo zdieľanie informácii, kníh a filmov z prostredia „imperiálnej“ fantastiky. Aktuálne sci-fi a fantasy filmové trháky sa pri troche šťastia dali zachytiť na rakúskej verejnoprávnej televízii ÖRF. Práve na nej sa v osemdesiatych rokoch vysielal „Raumschiff Enterprise“ – nemecky dabovaný pôvodný Star Trek zo šesťdesiatych rokov. Nadšené študovanie zrnitého obrazu vesmírnej paluby, často bez znalosti nemčiny, zanechalo silný dojem v prvej generácii slovenských fanúšikov Star Treku. Ani Hviezdne vojny sa nedali pozerať v televízii, ale spolu s dobovými akčnými hitmi ako Rambo či Terminátor sa šírili cez VHS pásky. Skupinové sledovanie nedostupných filmov, často s amatérskym jednohlasným dabingom malo svoju neopísateľnú mágiu, ktorá zasiala do množstva divákov lásku k vedeckej fantastike vo všeobecnosti.
Sloboda pre sci-fi
Nežná revolúcia uvoľnila kultúrne obmedzenia a časom si aj na slovenské obrazovky našli cestu sci-fi seriály. Jedným z prvých amerických sci-fi seriálov bol práve Star Trek: The Next Generation (1987-1994), ktorý medzi rokmi 1995-1996 so slovenským dabingom pod názvom Star Trek: Nová generácia odvysielala TV Markíza, čím zaplnila dieru na trhu a na chvíľu zasýtila vtedajší hlad scifistov po západnej sci-fi. Aj Star Wars sa rýchlo dostali do televízneho vysielania a jeho spopularizovaniu prospelo uvedenie remastrovaných filmov do kín v roku 1997. Vďaka tomu sa podchytila ďalšia generácia „starwarsákov“, čo pomohlo uvedeniu novej trilógie do kín medzi rokmi 1999 až 2005. Netreba taktiež podceňovať vplyv českých televíznych kanálov ako Prima či Nova, ktoré ponúkali česky dabované verzie Star Trek seriálov a Star Wars filmov. Do dnešných dní platí, že slovenský fandom je zvyknutý konzumovať fantastiku aj v češtine, pretože nie vždy sú knihy či filmy dostupné v slovenčine alebo so slovenskými titulkami či dabingom. Zároveň platí, že fanúšikovia sci-fi nadšene prijímali všetko, čo bolo dostupné, a preto bolo normálne byť fanúšikom Star Wars a Star Treku zároveň. A tak to platí aj dodnes, ako naznačili aj odpovede zo spomínanej ankety.
Vesmírne dobrodružstvo či kritika spoločnosti?
Počiatočná nedostupnosť západnej sci-fi a odlišný sociálny kontext viedli k tomu, že spoločensko-kritická rovina Star Treku, jasne zrozumiteľná americkému divákovi, je do dnešných dní časti slovenských fanúšikov seriálu skrytá. „Pre mňa je to čisté sci-fi, žiadne analógie nevnímam s diskusiami o rasizme či pacifizme v Star Treku.” Niekedy bola táto nevšímavosť podmienená vekom, pretože seriál diváci a diváčky pozerali ako malé deti alebo v nemčine. Na druhej strane výraznejšia časť účastníkov ankety vníma morálne posolstvá dielov a pre viacerých je práve spoločenská angažovanosť jedným z dôvodov, prečo majú Star Trek radšej než Star Wars. Ako to výstižne vyjadril jeden účastník ankety: „Poriadne sci-fi musí mať sociálno-kritickú alebo aspoň sociálno-polemickú rovinu. Nedokážem to oddeliť.“ Klasickým sci-fi autorom ako Isaac Asimov, Arthur C. Clark či Robert Heinlein slúžil žáner sci-fi práve ako nástroj reflexie dobovej spoločnosti, ktorá býva rafinovanejšia a paradoxne efektívnejšia než reflexia v realistickej literatúre. Sci-fi sa taktiež stalo pieskoviskom autorov a autoriek, ktorí si v ňom skúšali utopistické vízie ideálnej budúcnosti, a jednou z foriem takejto utópie je aj trekovská humanistická postkapitalistická spoločnosť budúcnosti.
Star Trek preto oslovuje najmä slovenských fanúšikov klasickej hard sci-fi, milovníkov astronómie či ľudí, ktorí ako deti snívali o kariére kozmonauta alebo kozmonautky – podľa dotazníka na ňom diváctvo najviac oceňuje morálne posolstvá, ale aj bohaté vesmírne dobrodružstvá, nové civilizácie, vizionárske technológie budúcnosti (warp, teleport, kozmické lode), a ľudskosť – Star Trek sa často sústredí na osudy jednotlivcov či planét s civilizáciami a pritom udržiava víziu budúcnosti bez nutnosti krvavých konfliktov. Zmienené obľúbené prvky Star Treku veľmi pekne zhŕňa vyznanie jedného fanúšika: „Čo mám najradšej na Star Treku? Je to fiktívny svet, kde síce jestvuje aj temnota a zloba, taká tá prostá a každodenná, uveriteľná, ale zároveň v ňom prevažuje nádej, dobro, inteligencia, ľudskosť, humor, tiež taký prostý, každodenný, uveriteľný. Star Trek mi tiež príde podobne flexibilný ako Doctor Who – jednotlivé epizódy môžu byť skutočne o všeličom, od osobných vecí cez vedecké a etické otázky až po komediálnosť, horor, romantiku a akciu. A záber tém je podstatne širší než v Star Wars. Star Trek mi pripadá tak viac „zo života“, a tým mi je bližší a milší než večná sústredenosť Hviezdnych vojen na vlastnú mýtickosť a na vojenstvo. V Star Treku sa síce dosť často bojuje tiež, ale nie je to hlavná pointa, či hlavné ,vzrúšo’, a preto je to podľa mňa flexibilnejší fiktívny svet.”
Hviezdne vojny zase, naopak, fungujú viac ako fantasy zasadené medzi sci-fi a westernové kulisy, a vďaka rozprávkovému motívu boja dobra so zlom ich ľahko prijímajú aj deti. George Lucas, stvoriteľ Hviezdnych vojen a fanúšik intelektuálneho diela religionistu Josepha Campbella, do svojej ságy úspešne zakomponoval množstvo archetypálnych mytologických naratívov (cesta hrdinu, vykúpenie zloducha), ktoré deti a dospelí poznajú. Slovné spojenie „dobrodružná rozprávka v sci-fi háve“ sa v ankete často objavilo ako popis hlavnej prednosti Star Wars. Jeho popularita súvisí aj s viacerými originálnymi nápadmi – svetelné meče, rozmanité mimozemské svety či koncept vesmírnej Sily so svetlou a temnu stranou, zábavní droidi, epická hudba Johna Williamsa či monumentálny rozmer vesmírnych bitiek. Hviezdne vojny teda sú kvalitnou žánrovou zábavou, ktorá je komerčne mimoriadne dobre podchytená vďaka prepracovanému marketingu (hračky, LEGO, oblečenie, kostýmy, plastové svetelné meče…), pomocou ktorého efektívne získava srdcia detských a dospelých fanúšikov a fanúšičiek. Práve schopnosť Star Wars predať sa môže byť dôvodom, prečo sú Hviezdne vojny na Slovensku populárnejšie než Star Trek. Videli ste vari niekedy v slovenskom hračkárstve Lego s kapitánom Kirkom? Ja teda nie.
Star Wars alebo Star Trek?
„Súperenie” Star Treku s Hviezdnymi vojnami sa začalo v USA, keď po kasovom úspechu Star Wars: A New Hope (1977) v kinách majitelia práv na Star Trek odobrili filmové pokračovania pôvodného seriálu. Kým dovtedy série spájal len žáner, po kinopremiére Star Trek filmu v roku 1979 sa logicky začali porovnávať filmy. Oba fenomény sa navyše volajú podobne, žánrovo patria k sci-fi a zaujímajú sa o podobných divákov. Vplyv tejto diskusie trvá do dnešných dní. Napríklad hráč mobilnej hry Fallout Shelter z roku 2016 môže splniť vedľajšiu misiu „War of The Nerds”, v ktorej má za úlohu zmieriť fanúšikov oboch ság. Sitcom Big Bang Theory je plný priateľského podpichovania na tému Star Wars versus Star Trek. Anketa však prekvapivo naznačila, že žiadna „vojna fandomov” na Slovensku neexistuje. Slovami jedného fanúšika: „Nie, je to kravina sa hádať kvôli tomu, či je lepší Star Trek alebo Star Wars. Každému sa páči niečo iné.“ Zaujímavé je, že ani v minulosti sa neudiali žiadne väčšie hádky medzi fanúšikmi – väčšina diskusií Hviezdne vojny versus Star Trek prebiehala v duchu priateľského, i keď miestami aj sexistického podpichovania. „Hádali sa, že ktorá postava vie lepšie presvedčiť niekoho o tom, že má pravdu. Jeden zastával Spocka a druhý Palpatina. Do toho sa zapojil tretí a povedal len: „A čo trojprsá mimozemšťanka?“
Spock si zaslúži lepšiu frizúru
Slovenskí fanúšikovia Star Treku a Star Wars majú svoj názor aj na to, čo sa im na ich obľúbenej sci-fi sérii nepáči. Odpovede na „mieru trápnosti“ oboch popkultúrnych fenoménov ukazujú fanúšikovské limity, ktoré majú obe série v očiach slovenských scifistov z našej ankety.
V prípade Hviezdnych vojen je predmetom najväčšej kritiky paradoxne jej údajná najväčšia prednosť – rozprávkovosť (a s ňou súvisiaca naivita a plochosť charakterov). Častými objektmi výsmechu zo serióznejšej časti fandomu sú komické postavy ako napríklad večne utáraný droid C3PO, macíkovia Ewokovia a bľabotajúci a prihlúply Gungan Jar Jar Binks. Taktiež sa obľube neteší využívanie Sily ako bezpodmienečného deus ex machina prvku, ktorý zázračne rieši všetky problémy. „Nepáči sa mi vymýšľanie x-miliónov zručností súvisiacich so Silou, príde mi to také ‚odrážkové’ (odrážka, taká schopnosť, hentaká schopnosť) – Čím novým zaujmeme fandov?“ Pod silnou paľbou kritiky je taktiež nová trilógia z rokov 2016 až 2019, ktorú kritici vnímajú ako nedomyslenú. „Nemám rád emo syna Hana Sola, Kyla Rena.” „Star Wars VII až IX je bezduchý, bezpohlavný, nezaujímavý a nekonzistentný fanfiction. Nič viac a nič menej. Politické pozadie ignorujem, stačí mi, že je to len predražený cashgrab bez duše.”
Pri Star Treku zas ľuďom v ankete prekážali kostýmy, hrncový účes Spocka, „technobláboly“, scenáre so „sileným” morálnym posolstvom na úkor atraktivity deja, prekvapivá humanoidnosť väčšiny mimozemšťanov, silené pokusy o humor a sexuálne scény („v starších seriáloch neznášam všetky diely, keď idú na tú ‚planétu-letovisko’ a nadržane poškuľujú”) či časté klišé v podobe práce s motívom cestovania v čase. („Nepáčila sa mi trápna smrť komandéra Charlesa „Tripa“ Tuckera v poslednom dieli ST: Enterprise. Celý čas sa hrajú s cestovaním v čase, ale keď niekto skape, tak zrazu nevedia pracovať s minulosťou.”) Tu a tam niektorým fanúšikom prekážajú určité postavy či dejové linky – „Vadí mi herecký výkon Williama Shatnera.” „Lezú mi na nervy diely s Worfom z Novej Generácie a jeho rodinnými problémami.” Posledné tri Star Trek filmy sa tešia o niečo väčšej popularite, ale vyčíta sa im príklon k space opere v duchu Hviezdnych vojen na úkor hard sci-fi a zbytočná bombastickosť. Iróniou je, že oba veľké filmové reštarty mal na starosti ten istý človek – americký režisér, scenárista a veľký geek v jednej osobe J.J.Abrams.
Slovenský verzus zahraničný fandom
Existuje množstvo spoločných rysov medzi naším a globálnym fandomom, ale nie je ťažké vypozorovať určité špecifiká toho slovenského. Amerického fanúšika Star Treku by nepochybne zarazila výrazná absencia Star Trek cosplayerov na slovenských conoch, čo pravdepodobne súvisí s tým, že Star Trek je na Slovensku menej kultový. V USA je popularita Star Treku v takých výšinách, že tam vznikli štúdie ako „Star Trek Fandom as a Religious Phenomenon” od Michaela Jindru, ktoré prirovnávajú fanúšikovskú základňu Star Treku k druhu sekularizovaného náboženstva s oddanými veriacimi (fanúšikmi), kánonom (seriály, filmy a knihy), svätými (hercami) a púťami (za hercami na cony). Star Trek subkultúrna identita aj s celou komunitou sa tak stáva pomyselnou spoločenskou kotvou pre fanúšikov, ktorým z rôznych dôvodov nevyhovujú rodinné či tradičné náboženské skupinové identity. Podobný fenomén je na Slovensku v prípade Star Treku prítomný len minimálne, jeho náznaky vidno skôr v Star Wars fandome a asi najviac je rozvinutý u priaznivcov Harryho Pottera. Práve kostýmy inšpirované Hviezdnymi vojnami sú prakticky všadeprítomné, za čo vďačíme slovenskej pobočke kostýmovej organizácie 501.Légia, ktorú na Slovensku vedie nestor lokálneho fandomu, milovník Lucasovej ságy a výtvarník Juraj Maxon. Aj keď muži v 501.légii dominujú, jej súčasťou sú aj ženy, takže slovenský Star Wars fandom určite nie je čisto chlapský spolok. Napriek tomu bol podiel žien v ankete približne dvadsať percent, čo korešponduje napríklad s výskumom, ktorý robil v anglofónnom online fandome sociológ William Proctor v roku 2013. Zároveň je bežné na conoch stretnúť ženy v cosplayi mužských postáv – v pamäti mi napríklad utkvel kostým Anakina Skywalkera v podaní ženy.
Výsledky ankety taktiež otvárajú diskusiu na tému, či je možné považovať fanúšikovskú základňu Star Treku za liberálnejšiu v porovnaní so základňou Hviezdnych vojen, ktorá obľubuje ľahko stráviteľné remeslo. Skutočnosť je oveľa komplexnejšia, pretože zďaleka nie každý fanúšik a fanúšička Star Treku sa nutne vyžíva v jeho moralizujúco-humanistických aspektoch, tie sa dajú ľahko odfiltrovať na úkor iného rozmeru deja. Platí, že každý má na oboch značkách rád niečo iné a fanúšikovia a fanúšičky pochádzajú z rôznych sociálnych vrstiev, čo napríklad ukázal na príklade amerického Star Trek fandomu už zmienený americký sociológ Michael Jindra. K podobný záverom došiel aj Daystrom Research Institute v zhrnutí záverov z dotazníka „The psychology and opinions of Star Trek and Star Wars fans: A preliminary investigation” z roku 2017, ktorý naznačil, že americké Star Trek a Star Wars fandomy nie sú ani vyhranene konzervatívne či liberálne, sú skôr ateistické než náboženské, v rôznej miere sú rasovo a rodovo tolerantné (Star Trek fandom je o máličko tolerantnejší ako Star Wars) a triedne a príjmovo nevyhranené. A navyše, aj v Hviezdnych vojnách sa dá nájsť určitá sociálno-kritická rovina. Či už sa budeme rozprávať o Impériu ako o učebnicovom príklade totalitnej diktatúry po vzore stalinistického ZSSR alebo nacistického Nemecka, alebo o kritike nedostatkov moderných demokracií v epizódach I až III, aj Hviezdne vojny ponúkajú priestor na úvahy o spoločnosti. Veď už pôvodné Hviezdne vojny disponujú silnou a samostatnou ženskou hrdinkou v podobe princezny Leii, zatiaľ čo v pôvodnom Star Treku sú ženy mnohokrát len krovím v ultrakrátkych sukniach, kým dejom hýbe najmä trojica Kirk – Spock – McCoy.
Minulosť patrí bielemu mužovi
Vo všeobecnosti veľkou témou v súčasnosti v umení je zobrazenie rasy a rodu. Pôvodná Star Wars trilógia je vskutku ódou na bieleho muža, jediným čiernym človekom vesmíru je podvodníček Lando Calrissian, ktorý akoby z oka vypadol sedemdesiatkovému pasákovi, a to vrátane jeho zlatého plášťa a širokého bieleho úsmevu. Už šesťdesiatkový Star Trek bol v tomto smere omnoho odvážnejší a jeho vesmír obsahoval posádky iných rás a národností v období, keď v Spojených štátoch vrcholilo Hnutie za občianske práva (Civil Rights Movement). Star Wars filmy I až III už angažovali viac ľudí tmavšej farby pleti ale do dôsledku to dotiahla až aktuálna trilógia VII až IX. Tento trend sa však nezaobišiel bez kritiky fanúšikov, predovšetkým v rasovo homogénnych krajinách. Práve z krajín strednej a východnej Európy sa ozývajú hlasy proti „povinným” kvótam. Bolo ich veľmi výrazne počuť aj v kritike seriálového Zaklínača, v ktorom sa objavovali čierne postavy na rôznych miestach sveta bez väčšej logiky pre človeka z rasovo homogénneho prostredia. Zaujímavé je, že slovenský fandom (až na jednu výnimku, citovanú aj v článku) nekritizoval na novej Star Wars trilógii jej rodovo-rasovú pestrosť, aj keď treba podotknúť, že sa článok opiera o malú výskumnú vzorku. Bez ohľadu na to, či človeku sedí viac Star Wars alebo Star Trek, anketa jednoznačne naznačila, že obidva popkultúrne fenomény stoja za pozornosť. Slovenskí fanúšikovia a fanúšičky fantastiky sa na základe informácií z dotazníka ukazujú v tolerantnom svetle, rešpektujú iné názory, a zároveň minimálne časť z nich v sebe nesie záujem o sociálno-kritické témy.
Autor je doktorand na Ústave religionistiky na FF MUNI v Brne