Keď tadiaľto pôjdeš, sestra, nebude možné,
aby sme ti nepraskali pod nohami,
rozšliapeš nám hlavu, zraníme ti pätu,
v oboch prípadoch zbytočne a nechtiac.
Neostýchaj sa sem ísť tak ako každé ráno,
drahá sestra.
Kráčaj, kam musíš, sú veci, ktorým sa nedá vyhnúť.
(z básne Ulity)
Migrácia – za ostatné roky tento výraz nadobudol silný politický náboj, dokonca sa v istom zmysle stal deliacou čiarou medzi dvoma tábormi ľudí: jedni migráciu používajú ako zbraň na dehumanizáciu utečenectva (a predovšetkým nebielych osôb), druhí takéto uchopenie odmietajú, tvrdiac, že bez ohľadu na smer pohybu človeka ho treba v prvom rade vidieť ako ľudskú bytosť.
Otázka migrácie sa tak stala otázkou humánnosti a výrazom trvania na spolupatričnosti. Pred týmto významovým posunom sa však migrácia spájala predovšetkým s pohybom zvieratstva – čím zvieratstvo neodvratne križovalo ľudské cesty, ako to vyjadruje Veronika Dianišková v básni Prechod zo zbierky Zmena skupenstva: „Po tme som stúpila na asfalt namiesto / hliny, už som sa nestihla obrátiť späť / a zaručať“.
Prechod sa pritom zrkadlí v texte s názvom Manuál presunu, ktorý ironicky hovorí o „ideálnej podobe“ utečenectva: má to byť človek slušný, ktorý veľa ďakuje a príliš nevytŕča. Dianišková tu naráža práve na skreslenie, ktoré vzniklo v celospoločenskom diskurze pôsobením krajne pravicových naratívov. Napokon v samom závere zbierky autorka pripúšťa, že aj ona sa môže stať utečenkyňou/migrantkou: „Jedinou podmienkou môjho presunu / je odísť tam, / kde niekoho mám“.
Idea migrácie rezonuje aj v citovanom úryvku z básne Ulity, a to metonymicky zhrnutá do najmenšej ľudskej jednotky pohybu, ktorou je krok. Predmetný text veršom „rozšliapeš nám hlavu, zraníme ti pätu“ odkazuje na známu pasáž z biblickej knihy Genezis, a tak je obrazným vyjadrením starozákonného princípu „oko za oko, zub za zub“. Tento princíp je ešte vyostrený kontrastnou dvojicou „zbytočne a nechtiac“.
Poľudštenie prírody (ona sa ľudským jazykom prihovára nám, nie opačne) signalizuje zrovnoprávnenie ľudského a ne-ľudského. Odovzdanosť pošliapavaného podčiarkuje bezútešnosť situácie najmä preto, že ide o pohyb v bludnom kruhu. Citovaný obraz je napokon perverziou princípu spolupatričnosti a v tomto smere je na prvý pohľad absolútne deziluzívny. Zároveň však obsahuje aj svoju vlastnú negáciu: len od nás totiž záleží, či sa šliapaniu po niečom/niekom dá alebo nedá vyhnúť.
Veronika Dianišková: Zmena skupenstva. Modrý Peter, 2023.
Em Mikšík
Text je súčasťou instagramového projektu @instapretacia
