Alexander Matuška bol jediným špecializovaným literárnym kritikom, ktorý získal titul národný umelec (1969). Začiatky jeho verejného pôsobenia v tridsiatych rokoch v sebe už mali časť toho, čo bolo pre esejistický, polemický štýl zrelého kritika typické. Už prvé Matuškove publicistické prejavy vzbudzovali rozruch, svojmu autorovi však neprinášali uznanie, skôr odsúdenia z odrodilectva. Práve etape, v ktorej boli pomyselné kurzy na Matuškovu kanonizáciu v slovenskej literatúre dosť vysoké, je venovaný titul Kritik v spoločnosti.
Autorka Magdalena Bystrzak v ňom sleduje sedem polemík agilného člena skupiny pražských ľavicových vysokoškolákov R-10, ktoré sa týkajú napríklad dobových generačných konfrontácií, problému čechoslovakizmu či sporu tradicionalistického a antitradicionalistického modelu kultúry. Predposledná kapitola predstavuje kalendárium a zároveň sumár sledovanej problematiky, ktorý napomáha kontextualizácii jednotlivých sporov. Keďže jednotlivé časti knihy sú relatívne samostatné, táto kapitola medzi nimi funguje ako svorník. Dojem z čítania je napriek tomu pretržitý, práca sleduje presne definované problémy a nenárokuje si podávať zovšeobecňujúci obraz. Mnohé z tém medzivojnových kultúrno-politických stretov tu zanechávajú svoj odtlačok, monografia je však skôr kamienkom mozaiky než fraktálom, v ktorom možno uvidieť komplex doby. Vyplýva to už zo štruktúry Matuškovho záujmu, ktorý bol väčšmi nasmerovaný k literatúre než politike všedného dňa, a jeho osobitej taktiky zápasu o novú kultúru. Na rozdiel od prvej generácie davistov (ale aj viacerých svojich rovesníkov z Iskry, R-10 či Šípu) totiž svojím perom nešermoval primárne nad najhorúcejšími umeleckými problémami doby (pars pro toto socialistický realizmus kontra surrealizmus), ale množstvo práce odviedol „v tyle“: prehodnocovaním národnoobrodeneckého, najmä romantického a realistického dedičstva. V dnes už klasickej práci Vajanský prozaik, ktorá bola dokončená ešte pred vojnou, ale knižne vydaná až po nej, sa prejavil ako duchaplný obrazoborec, ktorý nerúca revolučnými sloganmi, ale detailnou, na text zameranou argumentáciou.
Kniha s podtitulom Spory Alexandra Matušku (1930 – 1938) poslúži predovšetkým záujemcom o kritika a jeho dielo (oplatí sa ju čítať s nedávno vydanou nedokončenou monografiou Vladimíra Petríka) a má čo povedať aj pri štúdiu koncepcie čechoslovakizmu či kultúrnych dejín medzivojnovej ČSR. Ak čitateľ/ka dokáže vztiahnuť prezentované problémy ku kontextu viacrozmerného napätia predvojnového desaťročia, publikácia im pomôže ústredné konflikty konkretizovať na historickom materiáli dobovej tlače a osobnej korešpondencie. Aj bez výkladu a porozumenia vývoju v ľavicovej inteligencii, národnostnej otázke či politických pomeroch v sledovanom období sa čitateľ či čitateľka stále môžu dozvedieť, o čo Matuška bojoval, no zároveň ostať neistí, prečo vlastne.
Magdalena Bystrzak: Kritik v spoločnosti. Spory Alexandra Matušku. Bratislava: Veda, 2021.
