Uchopiť a pomenovať špecifiká literárnej tvorby Jakuba Juhás(z)a je už zo svojej podstaty náročná úloha. Jeho dve doposiaľ vydané knihy vybočujú azda zo všetkých ustálených línií súčasnej slovenskej literatúry – a treba povedať, že je to zároveň ich najväčšou silou aj úskalím. Jakub Juhás knižne debutoval v roku 2016 útlou prózou Novoročný výstup na Jaseninu, na ktorú zaradením do finálovej desiatky upozornila aj porota literárnej ceny Anasoft litera. Jeho debut, hoci v mnohom pôsobivý, trpel najmä nezvládnutou prácou s jazykom a textovou selekciou, čomu nepomáhala ani nízka kvalita redakčnej práce. O šesť rokov neskôr autor prichádza s druhou knihou, zdanlivo tajomne nazvanou PS – a hoci je koncept knihy a obsesívny prístup k reči debutu veľmi podobný, treba skonštatovať, že tu máme do činenia s knihou oveľa pôsobivejšou. Presúvame sa na juh – predovšetkým do okolia Lučenca, slovensko-maďarského pohraničia, avšak na svojej literárnej ceste nás autor vezme aj do iných miest a krajín –, čo vtipne avizuje už drobná zmena mena na obálke. Z Juhása sa stal Juhász, zo záhadného PS sa už po niekoľkých úvodných stranách stáva maďarský národný básnik Sándor Petőfi. Napriek povedanému skúsme autorovu druhú knihu aspoň čiastočne pripodobniť k niektorej z línií slovenskej literatúry. PS [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Vlhkost jako politikum: feminismus a planetární hydrocommons
Ďalší
