Slovenský indie rock je vcelku neškodnou, ale napriek tomu medzi fanúšikmi alternatívnej scény pomerne výbušnou témou. Príčinou je nedostatok invencie, silené hranie sa na západné vzory, alebo insitnosť príznačná pre veľkú časť slovenskej indie rockovej tvorby.
Do opísaného prostredia vstupuje bratislavská skupina Queer Jane so svojím, do veľkej miery tradicionalistickým, ale poctivým ponímaním daného žánru, ktorý môžeme poznať z albumov Flowerville (2015), Home (2016), zo štyroch singlov z rozmedzia rokov 2018 a 2019 (vydaných pod značkou Bruuder Records) a aktuálneho albumu Amen Dolores.
Amen Dolores si udržiava ležérnu, prevažne akustickú atmosféru, pripomínajúcu folkové nahrávky šesťdesiatych rokov, do ktorej sa zvoľna miešajú syntetizátory a jemne psychedelizujúce nálady. Skladateľský rukopis Vlada Nosáľa tu opäť spoznáme podľa zmyslu pre prístupné, ale nie ľúbivé alebo vtieravé pesničkárstvo, výrazné najmä v štruktúrne bohatších skladbách Brian Wilson Auf Der Autobahn, alebo Good Morning Moon.
Od Queer Jane nemôžeme čakať výraznú progresívnosť, subverziu alebo lámanie žánrových bariér a limitov. Vystačia si s prvkami hudobnej nostalgie, ktorú s citom reštaurujú do aktualizovanej verzie, o čom svedčia aj Nosáľove texty, vyskladané zo súčasných a veľmi trefných narážok, obrazov a metafor. Amen Dolores je nahrávka schopná fungovať v kontexte retra aj súčasnej gitarovej hudby. Queer Jane nám pomedzi riadky notových partitúr vravia, že obzeranie sa späť nemusí byť nevyhnutne spiatočnícke, najmä ak máme, tak ako Nosáľ vo svojich textoch, myseľ pevne ukotvenú v súčasnosti. Môže byť skrátka… produktívne introspektívne a zmierlivé.
Queer Jane: Amen Dolores. Bruuder Records 2020.
