Keďže ma zaujímajú dejiny slovenskej žurnalistiky, a celkovo slovenského intelektuálneho života dvadsiateho storočia, prirodzene som sa potešil, keď vyšla kniha o novinárovi Romanovi Kaliskom, na ktorého osudoch sa dajú pohnuté dejiny tejto krajiny dobre ilustrovať. Navyše kniha má takmer šesťsto strán, bude to vyčerpávajúci súhrn jeho života a diela, tešil som sa. Neodhadol som však úplne správne význam slova vyčerpávajúci.
Roman Kaliský predstavuje v mnohých smeroch takmer prototyp slovenského intelektuála povojnového Slovenska: bojoval a bol zranený v SNP, päťdesiate roky prežil v straníckych novinách i laviciach parlamentu, príliš nevybočoval z radu. Jeho tvorivý vrchol prichádza v šesťdesiatych rokoch, keď pracuje ako reportér pre legendárny Kultúrny život, vydáva zbierku reportáží Obžalovaný vstaňte!, dnes považovanú za jeden zo základných kameňov slovenskej reportážnej literatúry. Vystupuje na zjazde novinárov proti strane, píše scenár k výbornému filmu Koniec a začiatok, ktorý vychádza v roku 1968 a otvorene sa v ňom kritizujú súdne procesy päťdesiatych rokov. Po okupácii dostáva zákaz novinárskej činnosti, dvadsať rokov sa živí ako murár. Po roku 1989 chvíľku pôsobí ako prvý riaditeľ Slovenskej televízie, neskôr je veľkým zástancom samostatnej republiky, takmer až do smrti v roku 2015 je publicisticky činný.
Už z tohto zhusteného životopisu je jasné, že takáto osobnosť ponúka obrovské možnosti pre literárny aj spoločenskovedný výskum. A treba povedať, že autorka a autor knihy Roman Kaliský: Cesta búrnym storočím, Mária Macková a Jozef Leikert, sú si toho vedomí a o Kaliskom zozbierali úctyhodný rozsah materiálov. Za to klobúk dole. Horšie už je, ako s tým materiálom pracujú.
Hoci od začiatku knihy svorne tvrdia, že nebudú Kaliského život a tvorbu komentovať, iba objektívne predložia fakty, v podstate takmer nič iné nerobia. A toto komentovanie je problematické na dvoch úrovniach: jednak je veľmi silne ideologicky motivované, pohybuje sa niekde na konzervatívno-katolícko-národniarskej osi, zároveň je plné klišé a gýču, ktorý si najmä kniha o literárne veľmi nadanom novinárovi vážne nezaslúži. Ďalší problém vychádza z faktu, že autor a autorka sa venovali výskumu samostatne, a až neskôr, ako píšu v predslove, spojili sily a vytvorili jedno dielo – snáď práve preto sa veľké množstvo informácií úmorne opakuje. Navyše je značná časť zozbieraných informácií skutočne nadbytočná, často ide napríklad o texty z národniarsky a matičiarsky orientovaných periodík, ktoré sa nevzťahujú priamo ku Kaliského tvorbe, prípadne ide o prázdne floskule, ktoré čitateľstvu nič nové nepovedia.
A je to škoda, pretože vydávať knihy o osobnostiach, akou bol Kaliský, má určite zmysel. Autorka a autor by však potrebovali redaktora či novinárku jeho formátu, aby im knihu vykrátili, štylisticky upravili, vyhodili z nej tonu gýču a ponechali len to podstatné. V tomto prípade, žiaľ, platí ošúchaná poučka: menej je niekedy viac.
Mária Macková, Jozef Leikert: Roman Kaliský – Cesta búrnym storočím. Luna, 2022.
Tomáš Hučko
