Antológiu Čtení o Bedřichu Václavkovi. Tvorba, metoda, dějiny, ktorú zostavil Roman Kanda a minulý rok vydal pražský Institut pro studium literatury, je možné čítať na viacero spôsobov. Samotný názov naznačuje konkrétny smer – ide o Bedřicha Václavka, jeho texty, autorský spôsob myslenia, o výber ohlasov na Václavkovu tvorbu a metódu. Celok však nabáda k sledovaniu ďalších tém. Jednou z nich je životnosť prvorepublikovej kritiky, ktorá komentovala to, čo sa dialo v danej chvíli, a to aj za cenu takmer okamžitej dezaktualizácie. Otázky, ktoré sú v knihe nastolené, znejú: „Kým bol Bedřich Václavek?“, ale aj „Kým bol kritik?“
Bedřich Václavek (1897 – 1943), čelný predstaviteľ českej medzivojnovej marxistickej literárnej kritiky spriaznený s avantgardou, literárny vedec, sociológ, etnograf a zberateľ ľudových piesní, vstúpil do diania v dvadsiatych rokoch minulého storočia, keď pozícia kritika v českej kultúre bola veľmi silná. Pojem umenia nebol totožný s pojmom tvorby. Kým umenie prestalo byť vnímané ako autonómna sféra ľudskej činnosti a elitná záležitosť, tvorba sa podieľala na formovaní spoločenskej reality, aktivizovala spoločenský život, nastoľovala iný hodnotový poriadok. („Pred prevratom viedli náš ľud farári a rozliční správcovia… Čakáme dobu, keď ho povedú tí, ktorí tvoria“, písal v roku 1932 mladý Alexander Matuška.) Záber tvorivej, modernej kritiky bol aj preto v dvadsiatych a tridsiatych rokoch široký a vedomie zodpovednosti za prítomné a budúce dianie [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
