Slovenská variácia na kultový Trainspotting mohla vyzerať všelijako. Vo výsledku prekvapuje roky pripravovaný debut pôvodne scenáristu Juraja Šlauku s názvom Punk je hned! veľmi netunajším kinematografickým vitalizmom. Takéto „malé“ filmy v našej znovuzrodenej slovenskej kinematografii chýbajú, a pritom ich potrebujeme ako soľ. Kinematografia je bezodný feťák, pre ktorého platí staré dobré tvrdenie Martina Čiháka, že veľkorozpočtové hrané filmy na pľaci kumulujú priveľa ľudí špárajúcich sa v nose. Punk je hned! je prísny low budget, ktorý doslova emanuje, že ho robili nadšenci, ktorí dokázali paradoxne aj v zredukovaných podmienkach vydestilovať z témy maximum. Ak sme v uplynulých rokoch hovorili o fenoméne sociálnych drám a zobrazovaní ekonomického marazmu v súčasnom slovenskom filme, Šlaukov film ide bez okolkov na také dno, že nižšie sa už ísť nedá. Jeho „hrdinovia“ lavírujú na hranici bezdomovectva, fetujú pervitín a heroín, pijú a kradnú, prežívajú zo dňa na deň.
Nie je to geniálny ani dokonalý film, naopak, má množstvo chybičiek a chýb, úplne flagrantných formálnych nedostatkov, ukazuje však jeden z možných trendov, ktorý by si mohli slovenské tvorkyne a tvorcovia, ktorí sa identifikujú s francúzskym konceptom auteura osvojiť. Začať prirodzene budovať tradíciu niečoho, čo by sme mohli nazvať slovenským nezávislým filmom, nie je nikdy neskoro. Niekedy stačí máličko herečiek a hercov, zopár lokácií, jednoduchý príbeh a relatívne malá časová plocha… Na čo? Na originálnu autorskú výpoveď o svete. Napriek tomu, že Šlauka nakrútil najsociálnejšiu drámu zo sociálnych drám, ja verím, že v pozitívnom duchu anticipoval nástup oných „malých“ filmov, ktoré budú konečne aj o našich svetoch. Predstavte si taký slovenský mumblecore!
Punk je hned!, réžia: Juraj Šlauka, Slovensko / Česko, 2019
Autor je filmový kritik
