Péter Esterházy v eseji s názvom Z podivuhodného života slov tvrdí: „Živá literatúra, to nie sú živí autori, ale živé knihy“. Esterházy zomrel v roku 2016, jeho texty sú však dodnes živé bez ohľadu na to, či ide o literárne texty, eseje, úvahy, fejtóny, prejavy alebo portréty blízkych umelcov. Nadčasovosť Esterházyho diela potvrdzuje aj knižný výber článkov a esejí Život slov. Zostavovateľky výberu Život slov venovali pozornosť nielen tomu, aby vybrali články a eseje, ktoré signifikantne reprezentujú spisovateľov individuálny štýl a tematickú šírku písania, ale dbali aj na to, aby doň zahrnuli texty schopné zaujať pozornosť slovenských čitateľov a čitateliek. Toto čitateľstvo je síce zahraničné a rovnako ako každé iné zahraničné čitateľstvo sa vyznačuje tým, že neovláda maďarčinu – preto siaha po preklade – no zároveň je to čitateľstvo, ktoré lepšie než iné rozumie Esterházyho textom, a to jednoducho preto, že aj ono bol najprv východoeurópskym a potom stredoeurópskym čitateľstvom. Mnohí slovenskí čitatelia a čitateľky žili v totalitnej krajine a žijú v krajine, ktorá má od ideálu liberálnej demokracie hodne ďaleko. Esterházy ako jeden z nás si uvedomoval, že každý deň sa musí zápasiť o to, aby nás pospolitým ľudom zvolení populisti alebo samozvaní dobráci od kosti v mene Boha, národa či akéhosi nedefinovaného dobra neobrali aj o tento zvyšok doráňanej a viditeľne na jednu nohu krívajúcej [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
WTF is bibliodiverzita
Ďalší
