Svoje prelomové memoáre otvára francúzsky publicista Didier Eribon základnou otázkou – prečo bol celý život fascinovaný problematikou vlastnej queer identity, ale nikdy ho ani nenapadlo reflektovať svoj triedny pôvod v proletárskej komunite provinčného Remeša? Prečo sa za to, že pochádza z robotníckej rodiny, celý život hanbil tak, že to o ňom nevedeli ani najbližší priatelia? Snaha odpovedať na túto základná otázku ho vedie k hlbokej a štylisticky pôsobivej retrospektíve, v ktorej kombinuje techniky memoárovej introspekcie a sociologickej analýzy. Od stručnej genealógie vlastnej rodiny sa prehrýza k širokým problémom štruktúrneho, systematického vyčlenenia chudobných z pracovného trhu a vzdelávacieho procesu, ktoré je v jeho prípade zdvojnásobené tým, že popri tvrdých podmienkach v robotníckej komunite hľadá svoje miesto aj ako gej. S mimoriadnym porozumením popisuje predovšetkým to, akým spôsobom spoločenské procesy utvárajú psychológiu jednotlivcov – a ako s tým súvisia (často tristné) politické dôsledky chudoby a vylúčenia. Prečo deti z robotníckych (či inak vylúčených) rodín zlyhávajú vo vzdelávacom systéme? Pre slovenského čitateľa sú dnes dôležité najmä strany, na ktorých Eribon analyzuje, prečo sa francúzska robotnícka trieda masovo presunula od podpory ľavicovej politiky (v podobe komunistickej strany) k voľbe neofašistického Front national pod vedením Jean-Marie Le Pena. Jeho odpoveď poukazuje na zlyhanie ľavice a sociálnej demokracie, ktorá príliš ochotne prijala politiku úsporných opatrení (austerity politics) a ideológiu zásluhovosti – čím ekonomicky a kultúrne zdevastovala už i tak marginalizovaných robotníkov a robotníčky. Eribon tak otvára problémy, ktoré sú výsostne aktuálne nielen vo francúzskom kontexte, ale aj na Slovensku. Ak sa vám páčilo Skoncovať s Eddym B. Édouarda Louisa, nemali by ste si nechať ujsť Eribonov Návrat do Remeša.
Didier Eribon: Návrat do Remeše. Praha: tranzit.cz, 2019.
Dominik Želinský
