Vo vlaku mi robia spoločnosť dvaja postarší Moraváci obťažkaní dvojlitrovými fľašami čerstvo načapovaného vínka. Tak trochu urazení, lebo odmietam kolujúcu fľašku. Oznámia mi, že vždy, keď sú na Slovensku, ich niekto núka a pohostí a chcú sa aspoň takto odvďačiť. Pomyslím si, že sa museli ocitnúť na inom Slovensku, aké v poslednom čase poznám. Vzápätí sami dodali, že boli na dedine.
Deň pred sedemnástym novembrom sa koná v ostravskom Plato release party českého labelu Gin&Platonic a ako jediná Slovenka na akcii si opäť všímam to, ako by našim kultúrnym scénam pristala spolupráca.
V Ostrave sa spravidla stratím aspoň raz – cestou na ubytovňu Pod mostem, ktorá nanovo preverí, aký level punku znesiem. Ale keď vkročím do budovy Plato, ostávam v nemom úžase. Bývalý Bauhaus slušných rozmerov (5000 m²) už vyše roka ponúka možnosť nahliadnuť do sveta súčasného umenia. Kurátori priestoru, Jakub Adamec, Daniela a Linda Dostálkové, Michal Novotný a Marek Pokorný stavajú na viere v autorov a autorky a v ich vízie schopné reflektovať dnešný svet. Prepájajú vizuálne umenie s ďalšími odbormi a zároveň sa snažia jeho premenlivé podoby priblížiť širokej verejnosti. Jediná ostravská mestská inštitúcia vytvorila fascinujúci priestor, v ktorom na každom kroku, pri každej expozícii ožívajú ich slová: „Jsme přesvědčeni, že instituce se má přizpůsobovat povaze současného umění a potřebám umělců, kurátorů a dalších tvůrců, nikoli naopak. Instituce, která lpí na ověřených a publikem vyžadovaných formátech a postupech, totiž nepracuje správně a neplní svou roli – nejen ve vztahu k umění a umělcům, ale především ve vztahu k veřejnosti. Současné umění ukazuje a mění svět z perspektiv, které nejsou běžnou součástí našeho každodenního jednání a dokonce mu často protiřečí. To je hodnota umění a trvat na ní je naší odpovědností vůči veřejnosti i konkrétnímu zřizovateli.“
Aj vďaka tomu sa v Plato môže odohrať párty k vydaniu albumu s názvom Śpie (Spím) vychádzajúcej hviezdy poľskej experimentálnej scény. V kine, v ktorom sú postele namiesto stoličiek.
Nehanbiť sa ani za post ani za klub
Medzi štyrmi vztýčenými stenami kina bez strechy sa dá pohybovať len bosky a bez nápojov, pretože zem pokrýva mäkký koberec. Potemnelú halu a rôzne inštalácie, ako je kostra jednoposchodového domu alebo skulptúry vychrtlých tvarov, delia od dejiska akcie jediné dvere, no i tak sa atmosféra v kine dá nazvať intímnou. Na začiatku sa predstavia mladé talenty aktérov labelu so setmi čerstvých post-klubových trackov. Sonda do aktuálnej špičky avantgardnej elektroniky sa pod rukami každého dj-a a dj-ky mení, raz je to pochmúrnejšie dronové bublanie, inokedy trblietavý prierez džungľou beatov. Svieže mesačné výbery toho najlepšieho z experimentálnej scény kolektív Gin&Platonic pravidelne zverejňuje na svojej stránke a naživo sa ich prehľad rozozvučí v plnej sile.
Ani vydanie nového experimentálneho albumu nie je dostatočná udalosť na výrazne vyššiu účasť, ale to už v istom zmysle organizátori predvídali, rovnako, ako ktokoľvek z pravidelných návštevníkov podobných akcií. Je obdivuhodné, že rovnako ako napríklad slovenský Lom v Petržalke, spolok Gin&Platonic nič nenecháva na náhodu a celá akcia v Plato podliehala scénografii a vizualizáciám Judity Levitnerovej. Hypnotický proces kresby s efektom pieskovej maľby ponechaný zdanlivej náhode je vždy ťah po ťahu reverzne vymazaný a asociačné obrazy tak získavajú viacdimenzionálny rozmer. Vizualizácie si mnohokrát uzurpujú pozornosť, ktorá by mala primárne stáť na sluchovom vnímaní, ale v ľahu sa viac sústredím na to, ako mi jednotlivé frekvencie prenikajú do tela.
Prvý hosť Lišaj, sliezsky strojca divotvorného noise/drone projektu, premenil postele na masážne ležadlá bez ovládania. Hubovito rozlezený drone priaznivo pôsobiaci na chrbticu kombinoval umelec rozdrobenými vrstvami hutných šumov, aby vzápätí dovolil celej obývačkovej stene vzplanúť. V praskaní ohňa sa do nabaľujúcich hlukov vkradol šum lesa. Práca s vrstvami je v ambientnom a dronovom žánri kľúčová a ani Lišajov set sa nesnažil šokovať noiseovými skokmi, ale postupným mohutnením a slabnutím sprevádzal prítomných znením pôdy a ihličnatých špičiek stromov s neustále sa valiacou gučou zvukov za chrbtom.
Počas prestávky objavujem gigantický dvor so svetelnými stalagmitmi v rozkopaných sutinách s havarovaným džípom z budúcnosti a fascinujú ma drobné detaily, ktorými sa môže bežný návštevník v Plato donekonečna kochať. Na dvore, kde sa stretáva industriálne feng šuej s vykopávkami a tak isto aj v malej, ale bohatej knižnici v strede haly si viac ako inokedy uvedomujem, že čas, ktorý tomuto priestoru venujem, nie je stratený.
O non-stop budení sa a snahe nezobudiť sa a snahe zobudiť sa
Na javisku sa ocitol zblúdilý tínedžer, vysokánsky okuliarnatý blondiak, ktorý sa podozrivo rozhliada na všetky strany. Dvadsaťjedenročný Julek Ploski je všetko, len nie mladík pochabo sa hrajúci na DJ-a na SoundCloude. Raketová smršť fenomenálneho chaosu sa rozliehala kinom a štyri steny bez stropu zrazu pôsobilo úboho. Nikomu nezišlo na um sledovať projekcie, pretože Julek sám maľoval zvukové fantazmagórie v hrozivej a fascinujúcej podobe. Na začiatku takmer každého tracku rozhodil črepy zvukov a následne ich ako šialený vedec pospájal do nepredvídateľných rytmov a tvarov, pričom každý jeden malý odlesk črepu poznal naspamäť. Break-beatový prístup pri tvorbe novodobých bangerov za účasti celého zástupu úzkostných a bohapusto rozvalených útržkov tónov a beatov má pripomenúť nočné mory a spánkové skúsenosti autora: „Śpie je album o neschopnosti zobudiť sa, o budení, nemožnosti zobudiť sa, o nonstop budení sa a snahe nezobudiť sa a snahe zobudiť sa, snahe zobudiť sa znova a znova.“
Divým zmietaním sa tracky preskakovali zo sfér pokriveného lunaparku do klubu, v ktorom sa zrazu ocitne človek sám a všetky hlasy a beaty, ktoré v ňom vnútri prebývali, sa zmiešajú do samopalovej migrény vysmievajúcej sa na jeden nádych.
Výstrely a vzdychy vidieckej krajiny dotvárali dokonalý obraz ambivalentnej výpovede Juleka, ktorá vykreslila beštiálnu podobu spánku a jeho burácajúce, ničím a nikým neskrotené fázy.
Keďže sa galéria zatvára o dvanástej, „afterka“ sa presunula do náhodných krčiem Stodolní ulice, kde zisťujem, že krídla za 15Kč nie sú grilované (ale pozostávajú z vodky a Red Bullu) a najviac hraná slovenská skladba v jukeboxoch je Spomaľ od Katky Knechtovej. Label, ktorý vznikol z hudobného blogu nadšencov sa predstavil v suverénnej a profesionálnej forme. Vydaním desiateho albumu a sledovaním umelcov, ktorí si rovnako ako Ploski, razia cestu originálnym a invenčným prístupom, otvára priestor kvalitným projektom aj mimo českého kontextu. Vzájomná a intenzívna spolupráca scén by v tomto prípade priniesla nielen krídla, ale aj ďalší hlas do diskusie a záberu živej a meniacej sa subkultúry.
Autorka je hudobná publicistka
