V Netflixe sa rozhodli, že svoju corporate social responsibility vložia tam, kde ju vidno najviac – do svojej produkcie. Možno ešte nenastal čas na štipendijný program, aký má napríklad Pornhub (pozor, nemá nič dočinenia s ich trhom), avšak pri množstve ponuky Netflixu rozhodne nastal čas na trochu osvietenejšie obsahy. Sexuálnu výchovu ako tému sme si mohli vyskúšať počas dvoch sérií animáku Big Mouth. Boli tu takí, ktorým seriálová zvučka „I am going through changes!“ už išla hore krkom (napríklad ja). A aj takí, ktorí vinili Big Mouth z občasného nevkusu (tiež ja).
A potom prišiel seriál Sex Education. Pred nejakým časom sa mi kamoška zverila s tým, ako ľutuje, že na strednej, v období, keď mala jeden násilný a nevyrovnaný vzťah za druhým, nikto nevstúpil do jej života, aby povedal: Toto nie je ok, toto by si nemala zažívať. A presne toto som prežívala pri pozeraní hraného seriálu Sex Education. V mojom živote meškal asi tak desať rokov.
Sex Education nezaobaľuje, nezľahčuje a hlavne neromantizuje. Občas príde obrovská radosť, občas zimomriavky, za hlavné postavy sa dosť často cítite jednoducho trápne. To je puberta. Hovorí o násilí, láske, sexuálnej orientácii, sexe a starnutí, dokonca aj o triede. Ale rada by som vyzdvihla to, čo si špeciálne cením na tomto seriáli a na práci jeho tvorkyne, Laurie Nunn. Podprahová myšlienka je totiž tá, že zodpovedná sexuálna náuka neznamená len vedieť, kam čo patrí alebo ako sa čo šíri. Zodpovedne učiť o sexe znamená uznať jeho sociálnu situovanosť. A seriál teda priznáva, že naťahovanie kondómu je síce super zručnosť, ale skutočne etické je tiež s mladými ľuďmi rozoberať, že zodpovednosť nemáme len za naše telá a za naše zdravie, ale aj za zdravie, bezpečnosť a šťastie ostatných. Keď som zistila, aký je tento seriál populárny v mojej sociálnej bubline neskorých dvadsiatnikov a skorých tridsiatnikov, uvedomila som si, že je možno pre mnohých z nás terapeutický. Škoda je len tá, že by to tak nemalo byť.
