Jeden a pol storočia stará poloautobiografická predloha od Louisy May Alcott sa veľkoryso nadýchla v podobe osviežujúcej adaptácie Grety Gerwig. Vďaka produktívnej múze amerického nezávislého filmu a mumblecore žánru sa nadýchol aj Hollywood. Čo Gerwig umelecky opáči, to má svoje jedinečné vyžarovanie.
Gerwig bola dlho nenápadným zjavom, svojím šarmom a hereckou ľahkosťou zaujala najmä jej postava Frances Ha z rovnomenného filmu Noaha Baumbacha. Vďaka svojej režisérskej kariére sa Gerwig stáva novým fenoménom. Jej ďalší počin Malé ženy prichádza len rok po debute s názvom Lady Bird, a okrem ďalších piatich získal aj oscarovú nomináciu na Najlepší film.
Po tom, čo Gerwig minulý rok vstúpila do povedomia ako historicky jedna z piatich režisérok nominovaná na Oscara za najlepšiu réžiu, medzinárodným diskurzom zarezonovalo, že jej nový film tentokrát nomináciu nezískal. Feministický akcent filmu tak vstúpil do konfliktu so snobským svetom oscarových akademikov.
Hlavná postava Malých žien Jo, alter ego Alcott, nemôže uveriť, že detstvo už skončilo. Miluje slobodu, ženie ju spaľujúca potreba meniť svet. Vo dne v noci píše, pomáha tým živiť mamu a tri sestry, poviedky publikuje v novinách pod pseudonymom a verí, že pripravovaný román, ktorý neberie ohľad na súdobé konvencie, ju uvedie do sveta literatúry. V hlavnej úlohe je opäť Saoirse Ronan.
Vzrušujúco dynamický naratív, subtílne narábanie s retrospektívnym rozprávaním, vydarená charakterokresba a herecké výkony Meryl Streep, Timothée Chalameta, či Laury Dern spolutvoria homogénny svet domácnosti samých žien zasadený do melancholickej jesennej krajiny Nového Anglicka.
Malé ženy sú príbehom stávania sa – dospelými, zamilovanými, kráčajúcimi v ústrety pravidlám sveta mužov so snahou zachovať si vznešené ideály. Pretože tak boli tieto ženy vychované. Rezonujú tu témy kreatívnych ambícií, prvej lásky, vzpieraniu sa ťažkej ekonomickej situácii, potreby ženskej emancipácie. Rovnaké problémy nastoľovala aj Lady Bird sčasti postavená na príbehu samotnej Gerwig.
Malé ženy tak posúvajú predlohu, ktorá bola na svoju dobu veľmi moderná, do nových súvislostí a do popredia stavajú jej nadčasové feministické konflikty. Gerwig vyšla z tradície improvizačného divadla a poloamatérskej kinematografie, no svoju umeleckú víziu nestratila ani vo vysokorozpočtových podmienkach. Je to tým, že je totožná s jej uhlom pohľadu na svet.
Matej Sotník
