Preklad McMillanových kníh Physical (2015) a Playtime (2018) je literárnou udalosťou, ktorá zarezonuje najmä v rámci queer scény (a v širšom kontexte ožiari naše – hoci sa zdalo, že nie je z čoho ukrajovať – čoraz užšie ľudskoprávne mantinely), no pre jej nadštandardnú umeleckú úroveň ju ocení každá milovníčka kvalitnej poézie, ktorá si za naratívnou priamočiarosťou povšimne semiotickú komplexnosť a cez detabuizujúcu explicitnosť prehodený nežný závoj ostychu – i pred toxickou maskulinitou, ktorú autorovo písanie nielen reflektuje (Muži plačú v posilňovni), ale na ňu aj ponúka subverzívnu odpoveď. Za recepčnú pôsobivosť, samozrejme, vďačíme i dôkladnej prekladateľskej práci Michala Talla, ktorý (azda aj preto, že je sám – tematicky i poetologicky vyčnievajúci – queer básnik) dokáže k poézii tohto typu priľnúť o čosi tesnejšie, čoho dôkazom je viacero jeho časopiseckých prekladov teplej poézie. Kniha pozostáva z rôznych zbierok, z ktorých každá je rozdelená na (v pružnej opozícii voči názvu tretieho debutového oddielu) jemne gradujúce časti, no vo výsledku ide o ucelené dielo s námetovo aj formálne priepustnými hranicami – ako vypuklejšie pars pro toto inak jemnejších spojív pozri texty Školáci a Pozorovanie študentov, ktorých medziknižné komunikovanie je zároveň ukážkou autorovej (intra- a intertextovej) redakčnej dôslednosti. Tá sa prejavuje nielen v naznačenom motivickom nadväzovaní (častý motív žeriava), ale aj v rámci výstavby [Read More]
Predchádzajúci
Ani ho nečítajte, aj my sme to ledva zvládli!
Ďalší